Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu

Zákonník práce upravuje tzv. inštitút prekážok v práci, t. j. dva okruhy situácií, kedy:

a) zamestnanec nemôže plniť svoju základnú povinnosť, a to vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa (prekážka v práci na strane zamestnanca) a

b) zamestnávateľ nemôže plniť svoju základnú povinnosť, a to prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy (prekážka v práci na strane zamestnávateľa).

V Zákonníku práce sú (v súčasnosti už nie veľmi presne) rozkategorizované jednotlivé prekážky v práci na strane zamestnanca na tieto skupiny:

1) Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu (§ 136 až § 138). Sem do istej miery možno zaradiť aj „prekážku v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti“ (§ 138a), keďže má súvis s prvou skupinou prekážok. V prípade „náhrady mzdy pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách“ (§ 139) sa táto síce v literatúre uvádza ako samostatný druh prekážky v práci, ale tiež súvisí s prvou skupinou prekážok [osobitne s § 137 ods. 4 písm. g)].

2) Zvyšovanie kvalifikácie (§ 140). Ide tu o väzbu najmä na § 155, pričom v tomto prípade ide aj o určitú hybridnú prekážku, keďže ide o povolenú neprítomnosť zamestnanca v práci – zamestnávateľ nemusí zvyšovanie kvalifikácie povoliť.

3) Dôležité osobné prekážky v práci (§ 141). Ide tu o prekážky spravidla osobného dôvodu (pohreb, vyšetrenie, pracovná neschopnosť a pod.).

Osobitnou skupinou je tzv. dočasné prerušenie výkonu práce (§ 141a), t. j. neprideľovanie práce zamestnávateľom, ktorú by inak mohol prideľovať z dôvodu na strane zamestnanca, kedy by inak zamestnanec mohol prácu vykonávať, ale jeho výkonu práce bráni taká skutočnosť, že na prideľovaní práce zamestnávateľom nemožno trvať.

Príspevok je zameraný práve na prvú skupinu prekážok v práci.

I. Delenie prekážok v práci z dôvodu všeobecného záujmu

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu majú svoje vnútorné členenie na:

• prekážky z dôvodu výkonu verejnej funkcie,
• prekážky z dôvodu výkonu občianskych povinností a
• prekážky z dôvodu výkonu iných úkonov vo všeobecnom záujme.

II. Poskytovanie pracovného voľna pri prekážkach z dôvodu všeobecného záujmu

Základné pravidlo upravuje v prvej vete § 136 ods. 1 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.“

Znenie § 136 ods. 1 Zákonníka práce možno rozložiť na tieto „prvky“:

1) Skutočnosti, pri ktorých sa poskytuje pracovné voľno

V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno na:

• výkon verejných funkcií (pozri § 137 ods. 2 Zákonníka práce),
• výkon občianskych povinností (pozri § 137 ods. 4 Zákonníka práce),
• výkon iných úkonov vo všeobecnom záujme (pozri § 137 ods. 5 Zákonníka práce).

2) Pracovné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas

Nevyhnutne potrebný čas v tomto prípade zodpovedá času, počas ktorého nevyhnutne trvala uvedená prekážka v práci (napr. činnosť svedka – dĺžka pojednávania, cesta naň a späť a pod.) a vyplýva z okolností konkrétneho prípadu.

3) Túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času

V prípade niektorých prekážok v práci je zjavné, že vznikajú na základe určitého príkazu (napr. predvolanie na súd) alebo na základe určitej náhlej situácie (pri poskytnutí prvej pomoci). Z tohto hľadiska zamestnanec neovplyvňuje, kedy nastanú. V prípade činností podľa § 137 Zákonníka práce ide v mnohých prípadoch o činnosti, ktoré nemožno vykonať mimo pracovného času zamestnanca.

Ak prekážky zasiahli do pracovného času zamestnanca, zamestnávateľ je povinný ich ospravedlniť. Zásah do pracovného času vyplýva z vopred určeného rozvrhnutia pracovných zmien zamestnávateľom v zmysle § 90 ods. 4 Zákonníka práce.