Právo odsúdeného na právnu pomoc v disciplinárnom konaní

JUDr. Adam Puškár je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako advokát a zároveň je študentom doktorandského študijného programu teória a dejiny štátu a práva na uvedenej fakulte. Je autorom viacerých odborných článkov.

Má sa spravodlivosť zastaviť pred bránami väzníc?

Inštitút právnej pomoci jestvoval už v časoch Rímskej ríše. V nedávnej dobe spoločnosťou rezonovali viaceré disciplinárne konania či už proti bývalému generálnemu prokurátorovi, alebo bývalému predsedovi Najvyššieho súdu SR či poslancom parlamentu. Nie každý však postrehol skutočnosť, že títo disciplinárne obvinení si svoje práva v disciplinárnych konaniach bránili aj prostredníctvom advokátov. Odbornej i laickej verejnosti ale nie je dostatočne známa skutočnosť, že azda jedinou skupinou, ktorej je v 21. storočí v Slovenskej republike upierané ústavou zaručené právo na právnu pomoc, sú odsúdené osoby v disciplinárnych konaniach v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.

Takýto odsúdený je pritom paradoxne subjektom, ktorý je na právnu pomoc odkázaný najviac, keďže nemá dostatočný prístup k zákonom, internetu a často ani k telefónu, a preto je jeho obrana značne sťažená.

Všeobecne k právu na právnu pomoc

Právo na právnu pomoc je právom garantovaným explicitne ústavou, pričom je definované ako právo na súdnu a inú právnu ochranu.čl. 47 ods. 2 Ústavy SR „Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.“ Vzhľadom na skutočnosť, že je jednoznačne definovaný subjekt tohto práva ako „každý“, tak ho nemožno zužujúcim spôsobom vzťahovať len na účastníka konania typu obvinený, žalovaný, pretože v tom prípade by toto ustanovenie muselo mať kvalitatívne iný obsah a rozdielny subjekt práva, napríklad „každý účastník konania“. Paradoxne, Listina základných práv a slobôd definuje toto právo širšie než Ústava SR, pretože neodkazuje na zákonnú úpravu.čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd „Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.“ K tomu pozri: „Hlavný význam práva na právnu pomoc je v tomu zodpovedajúcej verejnoprávnej povinnosti orgánov uvedených v čl. 37 ods. 2 nebrániť účastníkovi konania, aby v konaní využíval právnej pomoci. Žiaden z uvedených orgánov nesmie brániť oprávnenému zástupcovi poskytujúcemu právnu pomoc, aby sa zúčastnil konania, aby v konaní konal v mene zastúpeného, najmä aby v jeho mene podával návrhy, nesmie brániť zastúpenému, aby sa v priebehu konania so svojím zástupcom primeraným spôsobom radil, atď.“ PAVLÍČEK, V. a kol. Ústava České republiky : Text, Důvodová zpráva, Komentář, Literatura, Judikatura, Prováděcí zákony. Praha : Linde, 1994, s. 269. Aj keď je Listina súčasťou slovenského ústavného systému, má Ústava SR v prípade rozdielnej úpravy určitého inštitútu prednosť, a to žiaľ aj v prípade, ak Listina garantuje väčší rozsah ochrany určitého základného práva alebo slobody tak, ako je tomu práve aj v prípade práva na právnu pomoc. „Z príslušnej judikatúry vyplýva, že ústavný súd uprednostnil uplatnenie pre sťažovateľov zjavne obmedzujúcejšej úpravy ustanovenej v Ústave SR (!), pričom argumentoval jednak uplatnením výkladového pravidla lex posterior derogat lex priori (napr. I. ÚS 141/04, III. ÚS 273/05), ako aj uplatnením už spomínaného generálneho interpretačného pravidla obsiahnutého v čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, a teda aj Listiny musí byť v súlade s Ústavou SR, z ktorého vyvodil zásadu prednostnej aplikácie ústavy (napr. I. ÚS 141/04, IV. ÚS 64/05). Aj keď sa s touto argumentáciou v zásade viem stotožniť, som si vedomý, že nie je zďaleka bezproblémová a vytvára nemalý priestor na kritiku. Je inou otázkou, že domáca ústavná teória do tohto priestoru vstupuje skôr výnimočne.“OROSZ, L. Listina základných práv a slobôd ako súčasť ústavného systému Slovenskej republiky. In: JIRÁSEK, J. (ed.): LISTINA A SOUČASNOST. Sborník příspěvků sekce ústavního práva přednesených na mezinárodní vědecké konferenci Olomoucké právnické dny 2010. Olomouc, 2010, s. 163. Ústava SR však v komparácii s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd poskytuje právo na právnu pomoc vo väčšom rozsahu. „Na druhej strane Ústava Slovenskej republiky v porovnaní s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd poskytuje širší rozsah práva na právnu pomoc, pretože ju neviaže len na súdne konanie, ale ju rozširuje aj na konanie pred inými štátnymi orgánmi alebo ...