Právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie – od tlačoviny k internetu

JUDr. Radim Kochan, PhD. je absolventom Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Od ukončenia štúdia v r. 2008 sa venuje pracovnému právu a právu ochrany osobných údajov. Je tiež absolventom doktorandského štúdia na Právnickej fakulte TU v Trnave. V súčasnosti pôsobí v advokátskej kancelárii BOOM & SMART Slovakia a je účastníkom študijného programu LLM so zameraním na ochranu informácií.

Dňa 23. júna 2020 Ústavný súd Českej republiky vydal z pohľadu mediálneho práva prelomový nález, ktorým rozhodol, že právo na odpoveď a dodatočné oznámenie môže uplatniť aj osoba, ktorá sa stala predmetom správ na internete. Teda v prostredí, ktoré nie je mediálnym právom explicitne regulované. Tak slovenský, ako aj český právny poriadok, reprezentovaný Tlačovým zákonom, viaže cez vecnú pôsobnosť právnej normy dvojicu vyššie uvedených práv výlučne k tlačovine. Aj keď v čase vydania tohto článku má predmetný nález ústavného súdu už viac ako rok, s ohľadom na sled uplynulých týždňov či mesiacov, považujeme za vysoko aktuálne opätovne naň upriamiť pozornosť, zvlášť právnickej obce, ktorá sa čoraz viac dostáva do popredia záujmu žurnalistov.

Len málokto by namietal, že v súčasnosti žijeme v technologicky vyspelej dobe. Spravodajstvo sledujeme prevažne online a tie najdôležitejšie informácie sú nám sprostredkúvané prakticky v priamom prenose. A to už dávno neplatí len o športových podujatiach. V priamom prenose sú nám sprostredkúvané informácie o priebehu súdnych pojednávaní osôb obžalovaných z trestných činov, detaily o priebehu policajných zásahov v bydlisku alebo na pracovisku osôb podozrivých zo spáchania trestných činov, či detaily z osobného života fyzických osôb, ktoré často s tým pracovným, mediálne exponovanejším, nemajú nič spoločné. Uvedené informácie sú však často sprevádzané selektívnym a nekriticky hodnotiacim úsudkom novinárov či iných osôb, vydávajúcich svoje názory za žurnalistiku. Redakcie, ako aj publikujúci jednotlivci, sa nezriedka riadia jediným mottom: „Šokovať“. A to za každú cenu. Ignorujúc pritom, aký potenciál zásahu do základných práv a slobôd osôb má zverejnená informácia. A obzvlášť tá negatívna. Popravde, ťažko si spomenúť čo i len na jednu pozitívnu správu, ktorá by v uplynulých týždňoch či mesiacoch zarezonovala na titulnej strane novín. A je jedno, či v podobe tlačoviny alebo online spravodajstva.

Osobitnou kategóriou sú tzv. dezinformačné weby, ktoré existujú takmer výlučne v online prostredí a ktorých cieľová skupina čitateľov overovaním prijatých informácií veľmi nevyniká. Prečo je dôležité na to poukázať? Pretože ...