Právne postavenie adresáta poštovej zásielky z pohľadu ochrany osobných údajov

Úvod

Príspevok sa zaoberá analýzou postavenia adresáta poštovej zásielky a ochranou jeho osobných údajov, ktoré spracúvajú poštové podniky v interných procesoch a systémoch. Cieľom príspevku je komplexné posúdenie postavenia adresáta poštovej zásielky a vymedzenie vzťahov medzi subjektmi poštových služieb. V súčasnosti adresát poštovej zásielky má v spoločnosti veľký význam, keďže sa predaj tovaru premiestnil do digitálneho online sveta. Často adresáti poštových zásielok nevedia o svojich právach a povinnostiach, ktoré im vyplývajú z právnej legislatívy.

V dnešnej dobe poštový trh zaznamenal exponenciálny nárast poskytovania poštových služieb nielen na území Slovenskej republiky, ale po celom svete. Vývoj poštového trhu v 21. storočí znamená nielen reagovanie na legislatívne zmeny, ale predovšetkým na novodobé digitálne prostredie. Na území Slovenskej republiky má veľké zastúpenie Slovenská pošta, a. s., ako jediný subjekt univerzálnej služby, avšak dôležitú úlohu v súčasnosti zohrávajú samotné poštové podniky. Poštové podniky ako vertikálne integrované spoločnosti poskytujú komplexné poštové služby a koexistujú so Slovenskou poštou, a. s., ako poskytovateľom univerzálnej služby pri výkone svojich podnikateľských činností.

Pojem adresát zásielky

Pri poskytovaní, resp. využívaní poštových služieb zohrávajú dôležitú úlohu tri subjekty, a to užívatelia poštových služieb a poštový podnik. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poštových službách“) sa za užívateľov poštových služieb považuje odosielateľ a adresát. Zákon o poštových službách, medzinárodné dokumentyZa medzinárodné dokumenty sa na účely tohto článku rozumejú Akty Svetovej poštovej únie, smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva. alebo odborná literatúra doposiaľ jednoznačne nedefinovala, kto sa rozumie adresátom poštovej zásielky.

Analogicky a z aplikačnej praxe však možno dedukovať, že za adresáta poštovej zásielky sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorej je zásielka adresovaná a je uvedená na adresnom štítku ako adresát.VÁRYOVÁ, L.: Zákon o poštových službách, Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer SR, s. r. o., 2022, s. 25 V praxi sa často však stretneme s rôznymi synonymickými označeniami adresáta zásielky, ako napríklad príjemca zásielky, prijímateľ zásielky a podobne. Na rozdiel od slovenskej poštovej legislatívy český zákon č. 29/2000 Sb. o poštovních službách obsahuje legálnu definíciu adresáta v § 2 písm. e) tohto zákona, ktorého znenie je nasledovné: „osoba, která je na poštovní zásilce nebo v dokladu o poštovním poukazu jako adresát odesílatelem označena“. Možno podotknúť, že zásielka môže byť adresovaná nielen jednému adresátovi, ale aj skupine adresátov, napr. manželom, osobám žijúcim v spoločnej domácnosti a podobne. Takisto je potrebné spomenúť, že zásielka nemusí byť vždy doručená výhradne adresátovi zásielky do vlastných rúk, ak nie je stanovená služba „do vlastných rúk“. Zásielku možno doručiť aj na iné miesto, než je uvedené na adresnom štítku, ako aj inej osobe, či už na základe splnomocnenia určitej osoby, tzv. oprávnenému ...