Úvod
Zákonník práce reguluje popri individuálnych pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako individuálnymi účastníkmi aj kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Na rozdiel od individuálneho pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vzniká medzi zamestnancom a zamestnávateľom, kolektívne pracovnoprávne vzťahy predstavujú vzťahy, kde aspoň na jednej strane vystupuje kolektívny subjekt, a zahŕňajú najmä vzťahy medzi zamestnancami, ktorých zastupujú kolektívy zamestnancov, a zamestnávateľmi a ich združeniami. Nie všetky kolektívne pracovnoprávne vzťahy sú pritom upravené v Zákonníku práce.1) Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár, 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 95 s.
Poznámka
Významná časť kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov je upravená zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy (pozri nižšie).
V súlade s § 229 ods. 1 Zákonníka práce, s cieľom zabezpečiť spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka; zástupcovia zamestnancov pritom navzájom úzko spolupracujú.
Zamestnanci majú právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase.
Zamestnanci majú právo vyjadrovať sa k týmto informáciám a k pripravovaným rozhodnutiam, ku ktorým môžu podávať svoje návrhy (§ 229 ods. 2 Zákonníka práce).
Základným cieľom ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies