Právna úprava držby de lege lata a de lege ferenda

Mgr. Róbert JAKUBÁČ 
externý doktorand
na Katedre občianskeho práva
Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika;
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 

JAKUBÁČ, R.: Právna úprava držby de lege lata a de lege ferenda; Justičná revue, 67, 2015, č. 6-7, s. 755 – 765. 

„... je zrejmé, že žiadny občiansky zákonník, ktorý sa usiluje o úplnosť, nemôže opomenúť právnu úpravu držby a ochrany držby.“ 

Konrád ImlingIndokolás a Magyar Általános polgári törvénykönyv tervezetéhez; Második kötet, Dologjog; Budapest, 1901, s. 66. 

1.    Úvod 

Rekodifikácia občianskeho práva hmotného predstavuje vhodnú príležitosť na to, aby sa v porovnaní s ustanoveniami platného Občianskeho zákonníka dôkladnejšie upravili viaceré významné právne inštitúty (ďalej len „inštitút“) súkromného práva, medzi ktoré nepochybne patrí inštitút držby.Okrem držby možno uviesť ako ďalšie inštitúty, ktoré bude potrebné upraviť podstatne dôkladnejšie, ako je tomu v platnom Občianskom zákonníku, napríklad inštitút vydržania, vecných bremien a zádržného práva. Práve aj vo vzťahu k tomuto inštitútu nachádzame v Legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka z roku 2009 (ďalej len „legislatívny zámer“) obzvlášť kritické slová, v zmysle ktorých „platná právna úprava držby v §§ 129 až 131 OZ je nedostatočná, kusá, veľmi rámcová, nepresná a je vykonaná spôsobom, ktorý znižuje význam držby v trhovom hospodárstve i v subsystéme vecných práv.“V podobnom kritickom duchu Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka z roku 2002 konštatuje, že ustanovenia platného Občianskeho zákonníka o držbe (a vydržaní) sú „veľmi všeobecné a stručné. Preto vznikali najmä problémy pri posudzovaní splnenia podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva“ – pozri Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka. Príloha k Justičnej revue, 54, 2002, č. 8–9, s. 38. S uvedeným hodnotením platnej právnej úpravy držby sa v plnej miere stotožňujeme a sme presvedčení o tom, že je potrebné v rámci diskusie spojenej s rekodifikáciou občianskeho práva hmotného venovať inštitútu držby, resp. jeho základnému chápaniu (konceptu) a jeho jednotlivým aspektom zvýšenú pozornosť. Ide totiž o inštitút, ktorý (slovami dôvodovej správy k novému českému Občianskemu zákonníku)Dôvodová správa k § 987 až § 989 nového českého Občianskeho zákonníka. „má pre majetkové práva zásadný význam.“Dôvodová správa k prvej verzii návrhu uhorského Všeobecného občianskeho zákonníka zdôrazňuje význam právnej úpravy nadobudnutia a zániku držby z hľadiska vlastníckeho práva, najmä vo vzťahu k vlastníckej žalobe, ale aj vo vzťahu k inštitútu privlastnenia – Indokolás a Magyar Általános polgári törvénykönyv tervezetéhez; Második kötet, Dologjog; Budapest, 1901, s. 66. V niektorých Občianskych zákonníkoch je ďalej napríklad ustanovená domnienka, že držiteľ hnuteľnej veci je jej vlastníkom – napríklad § 930 ZGB. 

V tomto článku preto predkladáme stručný komparatívny pohľad na právnu úpravu držby v platnom Občianskom zákonníku, v novom českom Občianskom zákonníku a v novom maďarskom Občianskom zákonníku, ako aj v niektorých ďalších zahraničných zákonníkoch [napr. švajčiarskom Civilnom zákonníku (ďalej len „ZGB“) a nemeckom Občianskom zákonníku (ďalej len „BGB“)], či v návrhoch zákonov z našich právnych dejín. Tak odlišné poňatie držby v novom českom a novom maďarskom Občianskom zákonníku, ktoré sú hlavným predmetom našej komparácie, systematika právnej úpravy držby v jednotlivých občianskych zákonníkoch, ako aj právne názory ...