Pravidlá nízkej kapitalizácie v zákone o dani z príjmov

Jednou z významných zmien, ktoré priniesol zákon č. 333/2014 Z. z. novelizujúci s účinnosťou od 1. 1. 2015 zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), je aj zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie, tzv. podkapitalizácie. Pravidlá nízkej kapitalizácie upravujú uznávanie úrokov z úverov a pôžičiek poskytovaných medzi závislými (prepojenými osobami) do daňových výdavkov, keď ZDP v znení platnom do 31. 12. 2014 pravidlá, ktoré by obmedzovali uznávanie úrokov z úverov od závislých osôb do daňových výdavkov, neobsahoval.

1. Ekonomická podstata nízkej kapitalizácie

Nízka kapitalizácia je nástrojom daňového plánovania, ktoré spočíva na rozdielnom daňovom posúdení nákladov spojených s využitím rôznych druhov financovania spoločnosti. Ide o rozdielne daňové posúdenie dvoch spôsobov financovania spoločnosti, a to financovanie investorom prostredníctvom vkladu do základného imania, s ktorým sa viaže jeho odmena v podobe dividendy, a financovanie veriteľom prostredníctvom poskytnutia úveru spoločnosti, s ktorým sa viaže odmena veriteľa v podobe úroku. Všeobecne sú úroky na strane dlžníka daňovo uznaným nákladom (daňovým výdavkom) na rozdiel od dividendy, ktorá daňovým výdavkom u vyplácajúcej spoločnosti nie je. V uvedenom rozdiele spočíva hlavná motivácia financovania investícií, ale nielen investícií, prostredníctvom úveru ako vkladom investora do základného imania.

Podstata nízkej kapitalizácie spočíva potom v tom, že materská spoločnosť (alebo inak prepojená spoločnosť) poskytne úver dcérskej spoločnosti (alebo inak prepojenej spoločnosti) s tým, že:

• úver je vyšší, ako ...