Bežný a v praxi často sa vyskytujúci právny stav, v ktorom sa zamestnávateľ snaží dočasne, na presne vymedzenú dobu, najať zastupujúceho zamestnanca, ktorý pokryje povinnosti toho, ktorý pre prekážku v práci nemôže ďalej svoje povinnosti plniť, a to pre vznik prekážky v podobe materskej alebo rodičovskej dovolenky.
Poznámka autora:
Stav je zachytením platného a účinného stavu ku dňu jeho vydania.
Doba určitá a pracovný pomer
Zásadná otázka, ktorú musí každý zastupujúci zamestnanec riešiť, ak už sa odhodlá dočasne pokryť povinnosti iného zamestnanca, ktorý ich práve vykonávať nemôže pre čerpanie rodičovskej alebo materskej dovolenky, je fakt a uvedomenie si práve uvedenej dočasnosti. Na nej je principiálne postavený aj pracovný pomer na zastupovanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky. Ide totiž vždy o pracovný pomer na dobu určitú, aspoň pri dodržaní jeho predpokladaných znakov. Pracovný pomer zastupovaného zamestnanca samozrejme nezaniká, iba sa počas nastolenej prekážky nevykonáva aktívne, teda zamestnanec nie je povinný plniť svoje povinnosti zamestnanca. A tu nastupuje práve ďalší zamestnanec, ktorý počas doby určitej novou a vlastnou pracovnou zmluvou nahradí toho, ktorý danú dovolenku čerpá.
Pre uzatvorenie takéhoto druhu pracovnej zmluvy nie je osobitne kladený dôraz na iné náležitosti, ako sú v ustanovení § 42 Zákonníka práce určené pre pracovný pomer, ktorý je na čas neurčitý. Osobitosťou by sme však mali vnímať práve okolnosť, ktorá už plynie z názvu, a to je časové ohraničenie dĺžky trvania takéto právneho vzťahu.
S ňou Zákonník práce spája určité odlišnosti, ktoré upravuje ...