Pracovný pomer na kratší pracovný čas v úprave EÚ a SR

Podľa dostupných štatistík dosahuje súčasný podiel pracovnej sily pracujúcej na kratší pracovný čas v rámci európskej dvadsaťosmičky takmer 20 %. Najvyšší podiel pracovníkov na kratší pracovný čas je v Holandsku (50 %), za ním nasleduje Nemecko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Švédsko, Belgicko a Írsko, pričom v každej z uvedených krajín pracuje na kratší pracovný čas asi štvrtina zo zamestnaných osôb. Na Slovensku je pracovný pomer na kratší pracovný čas stále pomerne zriedkavý – dosahuje iba 4,5 % z podielu všetkých zamestnancov.http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Employment_statistics/sk#cite_note-1

Čo sa týka osôb pracujúcich na kratší pracovný čas, možno konštatovať výrazné rozdiely v pomere medzi mužmi a ženami, pričom podiel žien pracujúcich na kratší pracovný čas je oveľa vyšší ako zodpovedajúci podiel mužov. Uvedený rozdiel je odôvodniteľný tým, že k uzatvoreniu pracovného pomeru na kratší pracovný čas dochádza práve z dôvodu potreby zosúladenia pracovného a rodinného života, pričom práve atypické formy zamestnávania predstavujú základný nástroj uvedenej harmonizácie a sú žiadanou formou práce predovšetkým pre rodičov malých detí.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas v úprave Európskej únie

Z vyššie uvedených dôvodov prikladá Európska únia pracovnému pomeru na kratší pracovný čas osobitný význam, keďže predstavuje perspektívnu formu flexibilného zamestnávania podporujúcu zvýšenie zamestnanosti v členských štátoch. Európska sociálna politika podporuje zamestnávanie fyzických osôb v atypických pracovných pomeroch, ku ktorým patrí tiež práca na kratší pracovný čas, na druhej strane však právo Európskej únie kladie pre právne poriadky členských štátov určité právne limity garantujúce sociálnoprávnu ochranu zamestnanca. Rozvoj práce v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas je podriadený ...