Práca nadčas a jej charakteristiky nielen z pohľadu judikatúry. Sú znaky ako jej prechodnosť, naliehavosť, príkaz či súhlas zamestnávateľa naďalej potrebné?

Mgr. Nikola Bezáková, PhD. je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Interné doktorandské štúdium ukončila na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Univerzity Komenského v Bratislave so študijným programom pracovné právo. V súčasnosti pôsobí ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii EMPIRI s.r.o. .

Mnohí z nás si spájajú pojem práca nadčas výlučne s prácou, ktorá podlieha dočasnej a urgentnej potrebe práce nad vopred určený rozvrh pracovných zmien. Tak to aspoň vyplýva zo Zákonníka práce. Aplikačná prax nám však ukazuje, že jej definícia vymedzená zmieneným hmotnoprávnym kódexom už nie je dostačujúca, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť v neprospech zamestnanca. Okrem toho, imanentnou súčasťou výkladu tohto pojmu je aj prvok zamestnávateľa v podobe jeho príkazu či súhlasu. V tejto súvislosti zas Zákonník práce bližšie neupravuje, akým spôsobom by mal byť zamestnancovi daný... Pozrime sa, aký pohľad na túto tematiku má, mimo hmotného práva, aj rozhodovacia prax slovenských súdov.

Úvod

Pracovný čas, ako jeden zo znakov závislej práce, nie je z časového hľadiska v určitých momentoch objektívne postačujúcim atribútom na vykonanie všetkých potrebných pracovných úloh. Konkrétne máme na mysli situácie, keď je nevyhnutné dokončiť pracovnú úlohu aj nad rámec vopred určeného pracovného času. Táto skutočnosť môže byť zapríčinená najmä zvýšenou pracovnou záťažou či nedostatkom personálu. Spomínané činitele spravidla netrvajú dlhodobo, a preto ich vplyv na pracovné podmienky a odmeňovanie jednotlivých ...