Úvod
Pri začatí vyplácania príjmov zo závislej činnosti, kedy zamestnávateľovi vznikne povinnosť v priebehu roka zraziť z príjmu preddavok na daň (daň), je potrebné, aby sa v prvom rade registroval na svojom miestne príslušnom daňovom úrade. Pre zjednodušenie budeme všetkých platiteľov vyplácajúcich príjmy zo závislej činnosti zamestnancom označovať ako „zamestnávateľov zamestnávajúcich zamestnancov“, i keď v skutočnosti o zamestnávanie nepôjde (napr. spoločník v s. r. o., štatutár a pod.). Rovnako budú označení aj pri ich daňových povinnostiach ako platitelia dane.
Miestna príslušnosť správcu dane sa pri dani z príjmov riadi u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.
Za platiteľa dane už nemožno od 1. 1. 2012 považovať organizačnú jednotku fyzickej alebo právnickej osoby. Ak bola takto organizačná jednotka do konca roku 2011 registrovaná, považovala sa za platiteľa dane najdlhšie do konca júna 2012.
Dovtedy bola osoba, ktorá túto organizačnú jednotku zriadila, povinná registráciu zrušiť.
Ak tak nespravila ani na výzvu správcu dane, správca dane ju zrušil z úradnej moci najneskôr do konca roku 2012.
Práva a povinnosti zo zrušenej organizačnej jednotky prešli na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá ju vytvorila.
Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa daňového poriadku, príslušný je Daňový úrad Bratislava a ak vzniknú pochybnosti, rozhoduje Finančné riaditeľstvo SR.
Obsah:
1. Povinnosti zamestnávateľov v priebehu roka
2. Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu
3. Vzor tlačiva
4. Mesačný prehľad
Záver
1. Povinnosti zamestnávateľov v priebehu roka
Kalendárny rok je všeobecne zdaňovacím obdobím pri dani z príjmov fyzických osôb. Povinnosti zamestnávateľov v súvislosti so zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti vyplývajú najmä z § 35 až § 40 ZDP (pozri výklad jednotlivých ustanovení). Uvedieme si najdôležitejšie „bežné“ povinnosti zamestnávateľov podľa vecných okruhov.
Vedenie mzdových listov alebo evidencie
Zamestnávateľ je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny, vrátane rekapitulácie za každý kalendárny mesiac a za celý rok. Len zjednodušenú evidenciu (obsah pozri v § 39 ods. 4 ZDP) môže zamestnávateľ viesť zamestnancovi, ktorému v priebehu roka nevypláca žiaden peňažný príjem zo závislej činnosti, ale len mu poskytuje nepeňažné príjmy podľa § 5 ods. 3 ZDP, t. j. napríklad:
- motorové vozidlo na súkromné a služobné účely,
- zamestnanecké opcie na nákup zamestnaneckých akcií,
- ceny a výhry zo súťaží vyhlásených pre zamestnancov alebo
- vybrané nepeňažné príjmy navýšené na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6 ZDP [§ 5 ods. 3 písm. d)],
ktoré stačí zdaniť po skončení roka, ak zamestnanec dovtedy nemá dostatočne vysoké peňažné príjmy. Nie je potrebné zdaňovať ich priebežne mesačnými preddavkami na daň – pozri § 35 ods. 3 písm. a) ZDP.
Uvedený spôsob zdanenia sa použije, pokiaľ ide o nepeňažné plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP, len v prípadoch, ak sa pri nich neuplatní postup podľa prílohy č. 6 ZDP (kedy sa zamestnávateľ rozhodne za zamestnanca uhradiť z tohto príjmu poistné a preddavok na daň).
Upozornenie!
Ak by však zamestnávateľ tomuto zamestnancovi vyplácal daňový bonus na vyživované deti (§ 35 ods. 7 ZDP to „umožňuje“ aj v prípade nepeňažného príjmu), tak možno odporúčať v tomto prípade viesť mzdový list, pretože z takéhoto príjmu sa musí vypočítať fiktívny preddavok na daň, ktorý sa zníži o daňový bonus. Daňový bonus v mnohých prípadoch pri týchto príjmoch vyjde vyšší a musí sa zamestnancovi zaplatiť (pri zohľadnení nezdaniteľnej sumy základu dane). Keďže sa už „pracuje“ s preddavkom na daň a daňovým bonusom, vedenie mzdového listu je opodstatnené.
Dobrá rada autora
Často zamestnávatelia robia chyby v tom, že brigádnikom, resp. zamestnancom na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o brigádnickej práci študentov, alebo dohodu o pracovnej činnosti automaticky nevedú mzdový list, len uvedenú evidenciu. Robia tak často pri nárazových či sezónnych prácach menšieho charakteru a nízkeho príjmu. Tento postup nie je správny, pretože všetky príjmy zo závislej činnosti v úhrne je potrebné viesť na mzdovom liste zamestnanca bez ohľadu na druh právneho vzťahu.
Povinná forma mzdového listu a evidencie nie je záväzne stanovená čo do tlačiva či formulára. Je len určené, čo musia povinne obsahovať. Pozri § 39 ods. 2 a ods. 4 ZDP. Dôležitý je obsah mzdového listu, nie forma. Môže to byť teoreticky aj zošit, na tom nezáleží, musí však obsahovať potrebné náležitosti. Odporúčame overiť mzdový list, ktorý si zamestnávateľ kúpil v obchode, či nie je už neaktuálny, či neobsahuje zbytočné údaje alebo naopak, či obsahuje všetky potrebné.
Namiesto „úhrnu zúčtovaných zdaniteľných miezd“ sa musí v mzdovom liste uvádzať „úhrn vyplatených zdaniteľných miezd“.
Je to dôležité, plne v súlade s § 4 ods. 3 ZDP, ktorý aplikujeme po skončení roka. Ide o to, že do ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca za príslušný rok (zdaňovacie obdobie) je možné započítať len všetky tie príjmy, ktoré mu boli zúčtované a aj vyplatené najneskôr do konca januára nasledujúceho roka (nestačí, aby boli len „zúčtované“). Je to dôležité pre vystavovanie potvrdení o zdaniteľných príjmoch a pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň z týchto príjmov.
Do ročného čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti nemôže byť zahrnutý príjem, ktorý zamestnanec nedostal do konca januára nasledujúceho roka v skutočnosti zaplatený (neplynul mu na účet atď.).
Ak bude príjem zo závislej činnosti za predchádzajúci rok vyplatený po 31. januári nasledujúceho roka, bude už príjmom tohto nasledujúceho roka. Bude uvedený na mzdovom liste v roku, v ktorom sa skutočne vyplatí.
Upozornenie!
Od 1. mája 2018 však platí, že do úhrnu vyplatených miezd sa nemajú zahrnúť:
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies