Postavenie pozemkového spoločenstva v súdnom konaní

Postavenie pozemkového spoločenstva v súdnom konaníPríspevok vznikol v rámci riešenia projektu APVV-14-0061 „Rozširovanie sociálnej funkcie slovenského súkromného práva pri uplatňovaní zásad európskeho práva“.

JUDr. Marek Maslák, PhD. je odborným asistentom na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Zaoberá sa predovšetkým civilným právom procesným, ako aj pozemkovým právom.

Hoci sú pozemkové spoločenstvá (ďalej aj ako „spoločenstvá“) príznačnými útvarmi pre naše územie, na Slovensku je ich veľký počet a aj pre laikov ide o známu formu, prostredníctvom ktorej sa hospodári na poľnohospodárskej a lesnej pôde, v právnickej obci sa im venuje len veľmi málo priestoru. Jeden z pálčivých problémov, ktorý trápi tieto spoločenstvá, je nejednoznačná právna úprava ich postavenia v konaniach pred súdmi, ktorej interpretácia môže viesť až k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Práve tejto otázke sa budeme venovať v nasledujúcom článku.

1. Podstata a význam spoločenstiev

Postavenie spoločenstiev upravuje zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o pozemkových spoločenstvách“, resp. „ZoPS“). Urbariáty, komposesoráty a im podobné útvary (v súčasnosti nazývané pozemkové spoločenstvá) sú príznačné pre naše územie a slúžia lepšiemu a hospodárnejšiemu využívaniu (v súčasnosti) poľnohospodárskej či lesnej pôdy. Tieto spoločenstvá majú hlboké historické pozadie, ich pôvod siaha až do obdobia stredoveku, pričom si prešli rôznymi spoločenskými obdobiami.Bližšie pozri ŠTEFANOVIČ, M. Pozemkové právo. 2. vyd. Bratislava : EUROUNION, 2006, s. 162 - 197, ako aj MASLÁK, M., JAKUBÁČ, R., ŠTEFANKO, J. Zákon o pozemkových spoločenstvách. Komentár. Praha : Wolters Kluwer. Zatiaľ nevydané. Centrálnym pojmom činnosti spoločenstiev je pôda. Pôda je pre život človeka nesmierne dôležitá, pričom v súčasnosti sú vlastnícke vzťahy k pôde v Slovenskej republike značne rozdrobené, čo je spôsobené historickými udalosťami. Táto rozdrobenosť spôsobuje problémy z hľadiska racionálneho využívania pôdy, pričom tento problém je riešený aj prostredníctvom existencie a fungovania spoločenstiev.

Primárne je potrebné vychádzať z toho, že všetky spoločenstvá podľa zákona o pozemkových spoločenstvách sú právnickými osobami (§ 3 ZoPS). V súčasnosti nie je možné, aby existovali spoločenstvá bez právnej subjektivity, ako tomu bolo za účinnosti predchádzajúceho zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

Vznikom spoločenstva nedochádza k zmene vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti, resp. k spoločne obhospodarovaným nehnuteľnostiam, títo jednotliví vlastníci, resp. spoluvlastníci sa zo zákona stávajú členmi spoločenstva, no spoločenstvo ako také svojím vznikom vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam nenadobúda. Spoločenstvo si jednotliví spoluvlastníci (podielnici, urbárnici) zriaďujú z dôvodu racionálnejšieho hospodárenia na poľnohospodárskej, resp. lesnej pôde, pretože z dôvodu ich veľkého množstva (vo väčšine ...