Otázka nároku a čerpania dovolenky zamestnankyne v súvislosti s materskou a rodičovskou dovolenkou

S nástupom na materskú či rodičovskú dovolenku žien – zamestnankýň sa vynárajú viaceré otázky, ktoré sú spojené, resp. majú súvis s pracovnoprávnymi vzťahmi a poznaním jednotlivých ustanovení platných právnych predpisov, najmä zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej v texte iba „Zákonník práce“), ktoré upravujú práva a povinnosti zamestnancov a aj zamestnávateľov.

Najskôr si uveďme základné fakty a informácie o dovolenke.

Zamestnanec má podľa § 100 Zákonníka práce nárok, a to za podmienok ustanovených Zákonníkom práce, na:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
• dovolenku za odpracované dni a
• dodatkovú dovolenku.

Nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť je upravený v § 101 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Dovolenka za odpracované dni a jej nárok je upravený v § 105 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má podľa § 106 Zákonníka práce nárok:

• zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe ...