Operatívny lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov

Lízing vznikol ako osobitná forma získavania a financovania majetku a ako alternatíva ku klasickým formám, ktorými sú vlastný kapitál alebo bankový úver. Umožňuje financovanie obstarania majetku aj pri nedostatku vlastných finančných zdrojov. Pojem lízing (alebo leasing) nie je v našich právnych predpisoch vymedzený. Pod týmto pojmom sa rozumie nájom, resp. prenájom, pre ktorý sa v praxi zaužíval výraz lízing. Operatívny lízing možno definovať ako prenájom majetku jedným subjektom (prenajímateľom) druhému subjektu (nájomcovi) za vopred dohodnuté nájomné. Predmetom lízingu môže byť tak hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok. Prenajímateľ obstaráva predmet lízingu a na základe zmluvy ho odovzdáva nájomcovi na užívanie. Vlastníkom predmetu lízingu je po celú dobu trvania nájomného vzťahu prenajímateľ. Po uplynutí doby prenájmu nájomca predmet prenájmu vráti prenajímateľovi. Okrem predpisov občianskeho a obchodného práva je problematika lízingu upravená aj v účtovných a daňových predpisoch. Pre účely dane z príjmov je osobitne upravený postup úpravy základu dane pri skončení operatívneho lízingu odkúpením predmetu lízingu.

1. Právna úprava

V § 663 – § 684 Občianskeho zákonníka je právna úprava nájomného. V rámci občianskoprávnej úpravy nájomnej zmluvy je osobitne upravený nájom bytov (§ 685 a nasl.) a podnikateľský nájom hnuteľných vecí (§ 721 – § 723). Tieto ustanovenia možno aplikovať aj na obchodnoprávne vzťahy. Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Obchodný zákonník nemá všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve, osobitne upravuje nájom dopravných prostriedkov (§ 630 – § 637).

V praxi sa spravidla stretávame s dvoma formami prenájmu označovanými ako operatívny lízing a finančný lízing.

Pri operatívnom lízingu sa prenajatá vec dá na určitú dobu do užívania inému právnemu subjektu – nájomcovi, a po skončení nájomnej zmluvy môže byť opäť prenajatá inej osobe. Od finančného lízingu sa líši tým, že úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní nájomnej zmluvy nie je prechod vlastníckeho práva, avšak tento prechod nie je vylúčený.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

Nájomná zmluva sa riadi Občianskym zákonníkom aj ...