Opätovne k (ne)povinnej aktivácii veľkých senátov

JUDr. Jana Matejová je absolventka Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Od roku 2010 pôsobí ako asistentka sudcu na Najvyššom správnom súde SR (predtým na správnom kolégiu Najvyššieho súdu SR) a tiež ako externá doktorandka na Katedre správneho a environmentálneho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

V BSA č. 10/2020 bol uverejnený príspevok „(Ne)Povinná aktivácia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR?“ V tomto príspevku sme sa venovali judikatúre ústavného súdu (ďalej v texte len „ÚS SR“), aj Najvyššieho súdu SR (ďalej v texte len „NS SR“) v otázke postúpenia, či nepostúpenia veci (najmä) veľkému senátu správneho kolégia NS SR.

Prešli tri roky, vznikol nový najvyšší súd pre oblasť správneho súdnictva – Najvyšší správny súd SR (ďalej v texte len „NSS SR“) a súdy nezaháľali – judikatúra sa posunula o hodný kus „ďalej“. Rozhodli sme sa preto uverejniť ďalší článok s rovnakou tematikou, ale aktualizovaný o novú judikatúru v tejto oblasti. Na rozdiel od pôvodného príspevku tento nie je zameraný špeciálne na oblasť správneho práva, ale všeobecne na všetky súčasné veľké senáty.

Úvod

Na oboch najvyšších súdoch rozhodujú „bežne“ veci trojčlenné senáty (nazývané aj „malé“ senáty)§ 44 ods. 3 v spojení s § 46 ods. 1 CSP a § 21 ods. 1 písm. a) SSP. a vo vymedzených prípadoch za účelom zjednocovania judikatúry aj veľké senáty.§ 44 ods. 3 CSP a § 438 ods. 2 SSP. V súčasnosti existujú v slovenskom právnom poriadku až tri veľké senáty – veľký senát NSS SR a dva veľké senáty na NS SR – jeden na občianskoprávnom a druhý na obchodnoprávnom kolégiu.

Vymedzenie základných procesných pravidiel a kritérií, ktorými sa riadi výber prípadov rozhodovaných veľkými senátmi nájdeme v § 48 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) a v § 22 a § 466 Správneho súdneho poriadku (ďalej v texte lem „SSP“). Tieto pravidlá sú však skôr všeobecného charakteru, a tak ďalším dôležitým zdrojom úpravy tejto problematiky je práve spomínaná judikatúra ústavného súdu a najvyšších súdov.

V súvislosti so vznikom NSS SR prišlo k malej, avšak významnej zmene právnej úpravy – pôvodne postupoval malý senát vec na veľký senát keď sa chcel odchýliť od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu NS SR. Mohlo ísť o judikatórny odklon od právneho názoru ktoréhokoľvek senátu NS SR (nielen senátu správneho kolégia NS SR) – t. j. aj názoru vysloveného senátom občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho kolégia NS SR, a to najmä s poukazom na to, že správne súdy boli inštitucionálne súčasťou všeobecných súdov.BARICOVÁ, J. a ...