Odložená daň v individuálnej účtovnej závierke

Dane ako také sú vždy významnými položkami nákladov aj finančných tokov účtovnej jednotky a vyjadrujú jej povinnosti voči štátu vyplývajúce zo samotnej podnikateľskej činnosti v širokom zmysle slova. Najpodstatnejšia daň s vplyvom na čistý (disponibilný) výsledok hospodárenia je daň z príjmov. Jej základné členenie je daň splatná a daň odložená. Už ich prívlastky naznačujú ich odlišnosti, a to pokiaľ ide o ich podstatu aj dosah na finančnú situáciu zachytený prostredníctvom účtovníctva.

Splatná daň je väzba na štátny rozpočet, je výsledkom porovnania a analýzy nákladov a výnosov vykázaných v účtovníctve k daňovo uznaným nákladom a zdaňovaným výnosom v medziach platnej legislatívy. Dôležitým parametrom je, že splatná daň znamená reálny úbytok finančných prostriedkov v taxatívne stanovených obdobiach/termínoch.

Odložená daň predstavuje vyslovene účtovnú kategóriu a pri správnej identifikácii a metóde výpočtu monitoruje rozdiely v účtovnom a daňovom systéme krajiny s vplyvom na výsledok hospodárenia a majetkovú situáciu účtovnej jednotky kontinuálne počas jej trvania. Vyjadruje súčasné alebo budúce výhody alebo zaťaženia účtovnej jednotky, ktoré vznikajú z vecných a časových rozdielov účtovného a daňového systému. Odložená daň sa nikdy neplatí a nemá žiadny vplyv na cash flow.

Odložená daň všeobecne

Odložená daň zachytáva také situácie, v ktorých sa „účtovný režim“ danej položky majetku alebo záväzkov vyvíja odlišným spôsobom v čase ako „daňový režim“ tejto položky. Pod pojmom „režim“ mám na mysli zmeny v jej ocenení, v jej odpisovaní, v jej využívaní a existencii počas celej doby trvania, kedy sa tieto reálne skutočnosti premietajú do účtovného zobrazenia a zároveň vstupujú do základu dane v súlade s danou platnou legislatívou danej krajiny.

Je teda zrejmé, že odložená daň bude a je nástrojom, ktorým sa zachytáva vznik a vývoj dočasných rozdielov medzi účtovnou hodnotou majetku, resp. účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou, pričom je nevyhnutné doplniť, že tieto dočasné rozdiely budú v budúcich účtovných obdobiach pri určovaní základu dane účtovnej jednotky buď zdaniteľné položky (budú teda predmetom zdanenia), alebo odpočítateľné položky (budú položkou znižujúcou základ dane).

Dva prístupy k spôsobu kvantifikácie odloženej dane:

Pri určitom zjednodušení, ktoré vyžaduje rozsah tohto príspevku, je možné zhrnúť, že „TIMING“ koncepcia vychádza zo vzniku rozdielov medzi časovým nesúladom nákladov a výnosov vstupujúcich do výsledku hospodárenia pred zdanením a nákladmi a výnosmi, ktoré vstupujú do základu dane z príjmov, a to v odlišných obdobiach. Ide teda o výsledkový spôsob zachytenia časových rozdielov medzi účtovníctvom a daňami, resp. medzi výsledkom hospodárenia pred zdanením a základom dane z príjmov. Výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve je v prvom kroku považovaný za fiktívny základ dane a následne sa zohľadňujú a vyčísľujú rozdiely, ktoré napokon vyústia do vyčíslenia celkovej daňovej povinnosti.

Odborná literatúra* uvádza tri kategórie rozdielov medzi výsledkom hospodárenia pred zdanením a základom dane z príjmov, stručne ich uvediem:

*Anna Baštincová – Martin Tužinský: Splatná a odložená daň z príjmov podľa národnej ...