Odkiaľ prichádza, kde sa nachádza a kam kráča arbitráž na Slovensku

JUDr. Juraj Gyárfáš

prof. JUDr. Marek Števček, PhD.

Možno sa budeme opakovať,Týmto presvedčením sme si dovolili uviesť aj komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní (Gyárfáš, J., Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. IX). ale sme úprimne presvedčení, že fungujúce rozhodcovské konanie je prínosom pre právny a hospodársky život moderného štátu, ako aj pre trhovú ekonomiku. Fungujúca arbitrážNa účely tohto článku používame termíny arbitráž a rozhodcovské konanie promiscue. pritom stojí na niekoľkých predpokladoch. Medzi ne, samozrejme, patrí rozumná zákonná úprava a predvídateľné súdy. Okrem toho je však kľúčovou ingredienciou dôvera.

S istou mierou hyperbolizácie možno tvrdiť, že arbitráž je akýmsi „stelesnením“ dôvery. Strany sa obracajú na rozhodcovskú inštitúciu, ktorá nie je štátnym orgánom a nepodlieha štátnemu dohľadu, pretože jej dôverujú, že dokáže efektívne spravovať riešenie ich sporu. Strany svoj spor predkladajú na rozhodnutie rozhodcom, ktorí nemajú štátom prepožičaný talár a ani nemuseli absolvovať žiadne štátne skúšky, pretože im dôverujú, že ich spor vyriešia rýchlo a spravodlivo. Štát zároveň dôveruje súkromným osobám, že si dokážu zvoliť vhodný spôsob riešenia svojho sporu, dôveruje rozhodcom a rozhodcovskej inštitúcii, že tento spor dokážu rozhodnúť a svoj dozor nad arbitrážou obmedzuje na krátky zoznam taxatívne vymedzených dôvodov.

Dôvera sa nedá nanútiť a veľmi ťažko a pomaly sa buduje (na druhej strane, stráca sa rýchlo). Ako bude ďalej uvedené v tomto článku, rozhodcovské konanie na Slovensku, žiaľ, vzbudzuje istú nedôveru. Dovoľujeme si tvrdiť, že Slovensko má kvalitný zákon o rozhodcovskom konaníZákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo „ZRK“). a rozhodovacia prax súdov sa v mnohých dôležitých otázkach týkajúcich sa arbitráže stáva viac predvídateľnou. Dôveru je však stále potrebné budovať.

Aj preto sme vďační Bulletinu slovenskej advokácie, že rozhodcovskému konaniu dáva priestor v tomto monotematickom vydaní. Väčšia informovanosť o rozhodcovskom konaní môže prispieť k postupnému budovaniu dôvery a zlepšovaniu rozhodcovského konania. A veríme, že fungujúce rozhodcovské konanie je pozitívnym javom

V tomto článku si dovolíme stručne načrtnúť nedávnu históriu arbitráže na Slovensku, ako aj jej niektoré súčasné a budúce výzvy.

1. Arbitrážne kyvadlo alebo stručné dejiny arbitráže na Slovensku

Právny rámec rozhodcovského konania na Slovensku možno prirovnať ku kyvadlu. S veľkým rozmachom sa presúva z jedného extrému do druhého a akosi nevie pokojne spočinúť v pomyslenom strede (ekvilibriu).

V období socializmu sa vnútroštátne hospodárske spory riešili v tzv. štátnej arbitráži podľa zákona č. 99/1950 Sb. o hospodárskych zmluvách a štátnej arbitráži a vládneho nariadenia č. 47/1953 Sb. o štátnej arbitráži. Hospodárske spory medzi právnickými osobami a družstvami riešili arbitrážne orgány na základe návrhu a nevyžadovalo sa uzavretie rozhodcovskej zmluvy.Za doplnenie týchto špecifík hospodárskej arbitráže autori ďakujú JUDr. Alexandrovi Škrinárovi. Neskôr išlo o tzv. hospodársku arbitráž podľa zákona č. 121/1962 Zb. o hospodárskej arbitráži. Cez prizmu moderného chápania arbitráže ako ne-štátneho spôsobu riešenia sporov sa samotný pojem štátna arbitráž javí ako oxymoron a absencia rozhodcovskej zmluvy potvrdzuje, že nemožno hovoriť o arbitráži v zmysle dobrovoľného riešenia sporov, ako je tomu v súčasnosti.

Po zmene režimu nadviazala úprava rozhodcovského konania na relatívne štandardnú modernú úpravu zákona č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní ...