Novodobá epidémia ľudstva: Vyhorenie

Obsah:

Kľúčové príčiny vyhorenia

Prevencia proti vyhoreniu

Firmy by sa mali viac zaujímať o svojich zamestnancov

Ako predchádzať syndrómu vyhorenia

Rozdiel medzi stresom a vyhorením

V dnešnej spoločnosti stále viac pribúda ľudí, ktorí majú pocit, že už nedokážu zvládať situácie v každodennom bežnom živote, ale najmä v práci. Sužuje ich únava, strach, niekedy pocit menejcennosti a celkové vyčerpanie. Miera vyhorenia pracovníkov podľa mnohých prieskumov dosahuje mimoriadne vysoké úrovne, dokonca vyššie než počas pandémie.

Vyhorenie negatívne neovplyvňuje nielen schopnosť pracovať, ale prenáša sa aj do všetkých oblastí života vrátane spoločenského, partnerského a rodinného. Zároveň ovplyvňuje aj zdravie na fyzickej úrovni, čo sa môže prejaviť, napríklad oslabenou imunitou a väčšou náchylnosťou na respiračné ochorenia. Vyhorenie je na vzostupne aj v tomto roku.

O vyhorení človeka sa hovorilo už v dávnej minulosti ako o stave vyčerpanosti tela a duše. Pojem „syndróm vyhorenia“ alebo aj „burnout syndrome“ bol prvýkrát popísaný a definovaný až v druhej polovici 20. storočia. Syndróm vyhorenia predstavuje súbor viacerých príznakov súvisiacich so stratou záujmu a nadšenia či už osobného, alebo profesionálneho. Prebieha na rôznych úrovniach, a to citovej, mentálnej, fyzickej a sociálnej. Tento syndróm je väčšinou spojený s vyhorením v práci, no môže sa vyvinúť aj v inej oblasti.

Syndróm vyhorenia (iné názvy: syndróm vyhasnutia, vypálenia, syndróm vyprahnutosti; angl. burnout syndrome) ako odborný termín prvýkrát použil Herbert Freudenberger (pozn. Autora: americký psychoanalytik nemeckého pôvodu žijúci v 20. storočí) v roku 1974, keď pozoroval psychické a fyzické vyčerpanie pracovníkov v jednom sociálnom zariadení. Jeho definícia syndrómu vyhorenia znie: „Vyhorenie predstavuje stav únavy a frustrácie navodený úplným oddaním sa veci, spôsobu života či vzťahu, ktorý však nesplnil svoje očakávania.“ V tom čase to bol ešte neznámy pojem, no v súčasnosti sa čoraz častejšie skloňuje v súvislosti s prácou a vysokým pracovným nasadením.

Vyhorenie je teda dôsledok nerovnováhy medzi profesijným očakávaním a profesijnou realitou, medzi ideálmi a skutočnosťou.

Zamestnanie by vo všeobecnosti malo pozitívne vplývať na ľudí a prinášať im pocit uspokojenia z dobre vykonanej práce, dávať zmysel ako ...