Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti a jej dopad na subjekty verejnej správy a kritickú infraštruktúru

V digitálnej ére je kybernetická bezpečnosť neoddeliteľnou súčasťou ochrany štátu, verejnej správy a kritickej infraštruktúry. S narastajúcim počtom kybernetických útokov a zvyšujúcimi sa požiadavkami na bezpečnosť informačných systémov a v nadväznosti na nové pravidlá Európskej únie bolo nevyhnutné aktualizovať legislatívu. Z tohto dôvodu bola prijatá novela zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti (ďalej ako „Zákon o KB“), ktorá nadobudla účinnosť začiatkom roka 2025 a reflektuje aj nový zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o KI“) účinný od 1.1.2025.

Okrem súkromného sektora zasiahla novela Zákona o KB najmä ústredné orgány štátnej správy a ostatné orgány verejnej správy. Nový Zákon o KI zároveň novelizoval a zosúladil pojmy a povinnosti zakotvené v zákone č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ITVS“).

Transpozícia smernice NIS 2 a povinnosti pre prevádzkovateľov základnej služby

Novela zákona o KB implementuje požiadavky Smernice NIS 2Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2), dostupná online: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02022L2555-20221227, ktorá predstavuje aktualizáciu pôvodnej smernice NIS z roku 2016. Jednou z hlavných zmien je odstránenie konceptu určovania prevádzkovateľov základných služieb na základe individuálnej identifikácie. Namiesto toho novela priamo definuje sektory ...