Z pojmu nezisková organizácia vyplýva, že ide o subjekt, ktorý nie je primárne založený za účelom dosahovania zisku. Ich prvoradým cieľom je poskytovanie všeobecne prospešných služieb a prípadný výkon podnikania predstavuje len doplnkovú činnosť.
Navyše, ak aj dosiahne zisk, je účelovo viazaný na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Môže sa na tieto subjekty vzťahovať zákon o DPH? Účelom príspevku je objasniť túto otázku vo vzťahu k hlavným inštitútom a základným právam a povinnostiam zakotveným v zákone o DPH.
1. Nezisková organizácia ako zdaniteľná osoba
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (ďalej len „zákon o neziskových organizáciách“) predstavuje nezisková organizácia právnickú osobu založenú podľa tohto zákona, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. Teda primárnym účelom, pre ktorý je založená, je poskytovanie všeobecne prospešných služieb, ktorými podľa § 2 ods. 2 sú najmä:
- poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
- poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,
- tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
- ochrana ľudských práv a základných slobôd,
- vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
- výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
- tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
- služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,
- zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.
Zákon o neziskových organizáciách v § 30 umožňuje neziskovým organizáciám vykonávať aj podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov; ďalej len „Obchodný zákonník“), ak sa tým dosiahne účelnejšie využitie ich majetku a nebude ohrozená kvalita poskytovaných všeobecne prospešných služieb.
Na rozdiel od bežných podnikateľských subjektov však z definície neziskovej organizácie vyplýva, že prípadný zisk môže byť použitý len na účely zabezpečenia všeobecne prospešných služieb.
Vyvstáva teda otázka, či a v akom rozsahu sa na neziskovú organizáciu môže vzťahovať zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Na jej zodpovedanie je kľúčové zistiť, či možno neziskovú organizáciu považovať za zdaniteľnú osobu na účely zákona o DPH.
Poznámka:
Zákon o DPH sa v určitých prípadoch vzťahuje aj na takú neziskovú organizáciu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (pozri napr. bod 2.2).
Zdaniteľná osoba je na účely zákona o DPH definovaná § 3 ako každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku.
Pojem zdaniteľná osoba je podľa znenia tohto ustanovenia definovaný vo vzťahu k podnikaniu. Je to totiž existencia tejto činnosti, ktorá odôvodňuje postavenie zdaniteľnej osoby, pričom pod pojmom podnikanie na účely zákona o DPH je potrebné rozumieť širší rozsah ako pri podnikaní podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na rozdiel od právnej úpravy podnikania podľa Obchodného zákonníka totiž právna úprava podnikania podľa zákona o DPH podmienku zisku ako cieľa ekonomickej činnosti nestanovuje. Pojem podnikanie je na účely zákona o DPH potrebné chápať objektívne, lebo sa uplatňuje nezávisle od cieľov alebo výsledkov tejto činnosti. Na účely DPH je teda potrebné považovať za zdaniteľnú osobu každú osobu, ktorá vykonáva podnikanie a z tejto činnosti dosahuje príjem na opakujúcom základe.
Ak teda nezisková organizácia vykonáva podnikanie (pod ktorým sa na účel zákona o DPH rozumie aj poskytovanie všeobecne prospešných služieb, ak sú poskytované za protihodnotu), považuje sa za zdaniteľnú osobu a vzťahujú sa na ňu práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho predpisu.
Je dôležité pristaviť sa ešte pri § 29 zákona o neziskových organizáciách upravujúcom majetok neziskovej organizácie, ktorý podľa odseku 2 tohto ustanovenia tvoria:
- vklady zakladateľov,
- príjmy z vlastnej činnosti,
- príjmy z podnikateľskej činnosti po zdanení,
- dedičstvo,
- dary od fyzických osôb a právnických osôb,
- v zmysle citovaného § 29 ods. 3 a 4 možno neziskovej organizácii poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce.
Ako už je uvedené, postavenie zdaniteľnej osoby je na účely zákona o DPH viazané na výkon podnikania (vo všeobecnosti dodanie tovarov a služieb za protihodnotu zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby). Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa dodanie tovaru a služieb vykonáva za protihodnotu len vtedy, ak medzi dodávateľom a príjemcom existuje právny vzťah, v rámci ktorého dôjde k vzájomnej výmene plnení, pričom odmena prijatá dodávateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za tovar alebo službu dodanú príjemcovi (napr. C-151/13 Le Rayon d´Or SARL).
Z uvedeného vyplýva, že v rozsahu iných príjmov, ako sú príjmy z podnikania (z dodaní tovarov a služieb), ktoré tvoria majetok neziskovej organizácie, sa nezisková organizácia nepovažuje za zdaniteľnú osobu.
V prípade dotácií, ktoré možno neziskovej organizácii poskytnúť podľa analyzovaného § 29 ods. 3 a 4 zákona o neziskových organizáciách, ako aj iných poskytnutých príspevkov, tieto možno ...