Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu APVV-19-0050.
JUDr. Peter DEMOVIČ je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, kde v súčasnosti pokračuje v štúdiu ako externý doktorand v odbore trestné právo.
Zaujíma sa o trestné právo procesné ako aj o problematiku extrémizmu.
Zadržanie je jedným zo zásahov do osobnej slobody osoby podozrivého či obvineného, pri ktorom je vždy potrebné dôsledne skúmať splnenie zákonných podmienok zadržania. Zákonné znenie ustanovenia o zadržaní obvineného (v súčasnosti § 86 Trestného poriadku), sa za posledné desaťročia prakticky nezmenilo, vždy sa vyžadovalo splnenie troch zákonných podmienok. Ako problematické sa, podľa nášho názoru, môže javiť najmä splnenie podmienky neodkladnosti veci v naznačených verejne známych prípadoch.
1 Úvod do problematiky zadržania obvineného policajtom a aplikačná prax
1.1 Úvod do problematiky
Zadržanie obvineného policajtom podľa § 86 ods. 1 Trestného poriadku§ 86 zákona č. 301/2055 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov: Zadržanie obvineného policajtom. (ďalej aj ako „TP“), je charakterizované ako výnimočné opatrenie. Zadržanie môže vykonať len policajt alebo prokurátor.ČENTÉŠ, J. a kol. Trestný poriadok. Veľký komentár. 3. aktualizované vydanie. Bratislava: Eurokodex, 2017. s. 272. Na zadržanie obvineného musia byť splnené predpokladané zákonné podmienky, ktoré spočívajú v kumulatívnom splnení podmienky (i) vznesenia obvinenia – musí ísť o osobu, ktorej bolo vznesené obvinenie procesne predpísaným spôsobom, (ii) existencia niektorého z dôvodov väzby a (iii) neodkladnosť veci, pre ktorú nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť.IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J. Trestné právo procesné I. Všeobecná časť. 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s. 352.
Zo všetkých uvedených zákonných podmienok vyvoláva ďalšie otázky najmä posledná podmienka a to je neodkladnosť veci, pre ktorú nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť. Odborná literatúra notoricky opakuje a kopíruje ako príklad neodkladnosti veci pristihnutie obvineného na úteku alebo ak sa dôvod väzby obvineného zistí počas jeho výsluchu.Napríklad: ČENTÉŠ, J. a kol. Trestný poriadok. Veľký komentár. 3. aktualizované vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2017. s. 272., IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J. Trestné právo procesné I. Všeobecná časť. 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s. 353, ČENTÉŠ, J., a kol. Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 224., RŮŽEK, A., a kol. Trestní řád. Komentář. Praha: Orbis, 1975, s. 200., Šámal, P., Král, V., Baxa, J., Púry, F. Trestní řád. Komentář. I. díl. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2002, s. 453, a ďalšie. Čentéš k uvedenej podmienke uvádza, že rozhodnutie o väzbe je možné zabezpečiť vopred v prípadoch, keď sudca rozhodol o väzbe obvineného za situácie, keď pred rozhodnutím o väzbe nedošlo k jeho zadržaniu, (napr. obvinený je vo výkone trestu odňatia slobody a v krátkom čase bude prepustený a prokurátor podá návrh na vzatie do väzby). Iné prípady „rozhodnutia o väzbe vopred“ sú podľa Čentéša, skôr výnimočné a len v teoretickej rovine.ČENTÉŠ, J., a kol. Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 224.
Ďalšou podstatnou okolnosťou pri zadržaní obvineného je, že sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas prokurátora so zadržaním.
Inak je ...