Ne/zákonnosť vznesených obvinení a perspektíva uplatňovania náhrady škody

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-19-0050. This work was supported by Slovak Research and Development Agency under the Contract No. APVV-19-0050

JUDr. Ivana Mokrá je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2021) kde v súčasnosti pôsobí aj ako interná doktorandka na Katedre trestného práva a kriminológie. Rovnako pôsobí aj ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárií v Trnave.

Aktivita orgánov činných v trestnom konaní sa v kontexte aktuálnej situácie na slovenskej scéne výrazne zvýšila. Túto skutočnosť je možné odôvodniť aj odhaľovaním čoraz závažnej trestnej činnosti, v kontexte ktorej je nevyhnutné aplikovať aj také procesné úkony, ktoré flagrantne zasahujú do základných práv a slobôd osôb obvinených z predmetnej trestnej činnosti. Príkladmo možno uviesť najmä zaisťovací inštitút v podobe väzby. Aj keď je dotknutá skutočnosť pochopiteľná, je potrebné v tejto spojitosti klásť dôraz aj na to, aby boli predmetné úkony vykonávané v intenciách zákonnosti, legitímnosti a v neposlednom rade proporcionality. Za predpokladu absencie uvedených atribútov je povinnosťou orgánov niesť objektívnu zodpovednosť za ich konanie. Táto skutočnosť odráža nielen právny následok nezákonného postupu, ale aj požiadavku na prívlastok určitého štátu ako právny. Predkladaný príspevok sústredí pozornosť na aktuálnosť inštitútu vznesenia obvinenia a vybrané problémy, ktoré v spojitosti s ním v aplikačnej praxi vznikajú. V nadväznosti na uvedené upozorňuje aj na možnosť poškodeného (obvineného) pri naplnení zákonom predpokladaných dôvodov, uplatniť náhradu škody, v kontexte ktorej je však možné pozorovať určitú rozporuplnosť.

1. Stručný úvod do problematiky vznesenia obvinenia

Trestné právo ako samostatné právne odvetvie verejného práva napĺňa v očiach verejnosti preventívnu, represívnu, regulatívnu, ale aj ochrannú funkciu. Avšak, uplatnenie menovaných funkcií je možné len prostredníctvom konkrétnych inštitútov, či procesných úkonov, ktoré vychádzajú z Trestného poriadku (ďalej tiež ,,TP“), Trestného zákona (tiež ,,TZ“) či iných súvisiacich právnych predpisov.

K zmieneným inštitútom je možné priradiť aj vznesenie obvinenia, ktorého jednou z funkcií je poskytnúť priestor orgánom činným v trestnom konaní (ďalej tiež ,,OČTK“) na vykonanie procesných úkonov, ktorých realizácia intenzívne zasahuje do práv osôb už obvinených či už v podobe zaisťovacích inštitútov (väzba, zatknutie), vyšetrenia duševného stavu prípadne niektorých dôkazných prostriedkov s cieľom naplniť účel samotného trestného konania, ktorým je náležité objasnenie trestnej činnosti a spravodlivé potrestanie páchateľa. V tejto spojitosti je však potrebné uviesť, že základnými predpokladmi zákonnosti jeho využitia je vychádzajúc z relevantných ustanovení TP predchádzajúce začatie trestného stíhania, odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a dodržanie obsahových náležitostí uznesenia o vznesení obvinenia. Týmto postupom sa tiež zaisťuje, aby nikto nebol neopodstatnene trestne stíhaný.Najvyšší súd ČSSR St 1/89

Napriek zaručeniu prezumpcie neviny až do momentu právoplatného rozhodnutia o vine a treste obvineného, vyjadruje obvinenie ,,vyšší stupeň pravdepodobnosti, že je páchateľom skutku, v ktorom sa zisťuje trestný čin“Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tost 3/ 2010 z 17. 02. 2010 aj z tohto dôvodu dochádza momentom vznesenia obvinenia k výraznému zásahu do jeho súkromného a osobného života, cti a dobrej povesti.Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn 6 CO/437/ 2015 z 02. 02. 2015 Vznesenie obvinenia možno taktiež označiť za určitý predstupeň podania obžaloby. Aj keď nie je možné stotožniť procesný úkon vznesenia obvinenia a podania obžaloby, ktoré sa okrem iného výrazne odlišuje v kvalite odôvodnenia, či iných obsahových náležitostiach a výsostné právo na podanie obžaloby zákonodarca ustanovil výlučne prokurátorovi, je potrebné zdôrazniť, že uplatnením ako vznesenia obvinenia tak ...