(Ne)Povinná aktivácia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR?

JUDr. Jana Matejová
pôsobí na správnom kolégiu Najvyššieho súdu SR ako asistentka sudcu
externá doktorandka na Katedre správneho a environmentálneho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Veľký senát kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má byť inštitucionálnym zabezpečením princípu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Jeho úloha spočíva v bránení vzniku rozdielnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu v obdobných veciach. Už od prijatia Správneho súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku v roku 2016 a zavedenia inštitútu veľkého senátu do slovenského právneho poriadku však nebolo zrejmé, či má senát po naplnení podmienok stanovených v § 22 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a v § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku možnosť alebo povinnosť veľký senát aktivovať – t. j. postúpiť mu vec na konanie a rozhodovanie.Pozri napr.: ŽAŤKO, M.: K Správnemu súdnemu poriadku I. (Rozhodovanie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). [online], 2015, [cit. 2019-04-10]. Dostupné na internete:

Úvod

Znenia príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku (ďalej v texte len „SSP“) a Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) nie sú dostatočne jasné. Nenachádzajú sa v nich slová ako napríklad „musí postúpiť“, prípadne „vždy postúpi“, ktoré by evokovali povinnosť vec postúpiť. Uvedené zákony neobsahujú ani slovné spojenia ako napríklad „môže postúpiť“ alebo „podľa svojej úvahy postúpi“, ktoré by naopak napovedali, že ide „iba“ o možnosť senátu vec veľkému senátu postúpiť. O tejto zásadnej otázke mlčia naneštastie aj dôvodové správy k CSP a SSP.Dôvodová správa k CSP dostupná tu: [2020-04-29] a k SPP tu: [2020-04-29]

Mätúco môže pôsobiť aj porovnávanie právnych úprav veľkého senátu. Znenia ustanovení upravujúcich tento inštitút v CSP a v SSP totiž nie sú totožné, ako by sme možno čakali, keďže oba zákony vznikali v rovnakom časovom období v rámci rekodifikácie súkromného práva. Úprava veľkého senátu v CSP pôsobí viac príkazovo ako úprava v SSP. V CSP vetná konštrukcia „ak senát dospeje..., postúpi vec...“ dáva menší priestor na úvahu, či ide o možnosť alebo povinnosť senátu, v porovnaní s vetnou konštrukciou v SSP „Najvyšší súd koná ... vo veľkom senáte, ak senát ... dospel..., a vec uznesením postúpil...“. Prísnejšia dikcia bola použitá v rámci SSP iba v § 466 ods. 3 – „Ak sa senát chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec...“

V komentároch k obom právnym predpisom zastávajú autori názor, že ani v jednom z prípadov nezávisí predloženie veci na rozhodnutie veľkému senátu od voľnej úvahy malého senátu. Rozlišujú však medzi znením v CSP a v SSP. Zatiaľ čo podľa znenia v CSP hovoria o povinnosti malého senátu vec predložiť veľkému senátu, znenie SSP podľa nich povinnosť malého senátu vec predložiť explicitne nezakotvuje (okrem prípadu podľa § 466 ods. 3 veta druhá SSP).„Povinnosť senátu Najvyššieho súdu SR postúpiť vec veľkému senátu je zakotvená priamo v § 48 ods. 1 veta prvá. Túto povinnosť ma senát Najvyššieho súdu SR vždy, ak pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru už vyjadreného v rozhodnutí iného senátu Najvyššieho súdu SR. Predloženie veci na rozhodnutie veľkému senátu teda nezávisí od voľnej úvahy trojčlenného senátu Najvyššieho súdu SR.“ ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, ISBN: 978-80-7400-629-6, s. 191. „Napriek tomu, že to Správny súdny poriadok (okrem prípadu podľa § 466 ods. 3 veta druhá SSP), explicitne nezakotvuje povinnosť senátu najvyššieho súdu postúpiť vec veľkému ...