1. Nájom nehnuteľnosti z hľadiska DPH

Z hľadiska DPH je nájom nehnuteľnosti považovaný za poskytnutie služby, konkrétne podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o DPH za poskytnutie práva užívať hmotný majetok.

Pri nájme nehnuteľnosti je miestom dodania tejto služby na základe § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, to znamená, že zdanenie nájmu nehnuteľnosti bude predmetom DPH v tom štáte, v ktorom je umiestnená nehnuteľnosť, ktorá je prenajímaná.

Nie je podstatné, na aký účel sa nehnuteľnosť prenajíma, napríklad ak sa bude nehnuteľnosť prenajímať na reklamné účely, nemá to vplyv na určenie toho, že prenájom nehnuteľnosti sa považuje za službu spojenú s nehnuteľnosťou podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Dôležité je, aby služba svojou podstatou spĺňala podmienky nájmu nehnuteľnosti.

Samotný nájom nehnuteľnosti alebo jej časti podľa § 38 zákona o DPH môže byť oslobodený od dane. Oslobodenie sa nevzťahuje na nájom v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby), nájom priestorov a miest na parkovanie vozidiel, nájom trvalo inštalovaných zariadení a strojov a nájom bezpečnostných schránok.

Podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH sa platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, t. j. inému platiteľovi, alebo podnikateľovi – neplatiteľovi, môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane (môže to byť výhodnejšie vzhľadom na to, aby predtým odpočítanú DPH nemusel upravovať). Rozhodnutie sa pre zdaňovanie nájmu je bez oznamovacej povinnosti správcovi dane a bez povinnosti rovnakého režimu v priebehu kalendárneho roku.

Z hľadiska uplatňovania dane sa rovnako ako prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti posudzuje aj podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti, pričom ide o samostatné zmluvné vzťahy a z hľadiska DPH samostatné zdaniteľné ...