Náhrada škody a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

Príkladmo možno poukázať napr. na rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. októbra 2012, sp. zn. 45C 117/2011 a rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 6. marca 2013, sp. zn. 8C/306/2012.

Mgr. Róbert Jakubáč, PhD.
pôsobí na Úrade geodézie, kartografie a katastra SR.
venuje sa problematike zápisu práv do katastra nehnuteľností a zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Jakubáč, R.: Náhrada škody a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia; Bulletin slovenskej advokácie, 22, 2016, č. 10,  s. 19 - 26.

Ide pritom o problematiku, ku ktorej sa vyjadrili tak Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), v dôsledku čoho by súdna prax, resp. aplikačná prax mala mať k dispozícii spoľahlivý základ pre svoje rozhodovanie, resp. postup. V praxi však tomu celkom tak nie je. Kým totiž rozhodovacia prax ústavného súdu (zdá sa) vykazuje jednotnosť, zatiaľ v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu nachádzame protikladné stanoviská. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, pozornosť si zasluhujú viaceré otázky nadväzujúce na v súdnej praxi prevažujúce stanovisko, že právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci je možné si voči štátu, resp. obci alebo vyššiemu územnémuV zmysle zákona č. 514/2013 Z. z. sú subjektmi zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát, resp. obec alebo vyšší územný celok – § 5 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. celku uplatniť len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný jej ho vydať. Vzhľadom na aktuálnu judikatúru, na ktorú poukážeme v ďalšom výklade, a zákonnú úpravu je potrebné v odbornej literatúre jednoznačne formulovať podmienky, za akých je možné úspešne uplatniť právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v situácii, kedy osobe dotknutej takýmto rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho postupom vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Všeobecne k vzťahu práva na náhradu škody a práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

Vo všeobecnej rovine sa v judikatúre obvykle konštatuje, že „nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu možno však uplatniť iba v tom prípade, ak nie sú podmienky na dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na náhradu škody;”Pozri napr. správu o zhodnotení rozhodovania súdov Slovenskej socialistickej republiky vo veciach zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov, prerokovanej občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SSR, Cpj 48/85, a schválenej plénom Najvyššieho súdu SSR 22. novembra 1985, sp. zn. Pls 2/85 alebo judikát R 1/1979. inak povedané, právo na náhradu škody má prednosť pred právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento právny názor sa objavuje aj v odbornej literatúre.Napr. ...