Zamestnávateľ je povinný odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Na strane druhej je zamestnanec povinný v zmysle pokynov zamestnávateľa vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy, v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Počas trvajúceho pracovného pomeru však nastávajú situácie, kedy zamestnanec nepracuje, pretože má z rôznych dôvodov znemožnený výkon práce (napr. z dôvodov prekážok na strane zamestnanca, prekážok na strane zamestnávateľa) alebo prácu vykonávať nemusí (napr. z dôvodu čerpania riadnej dovolenky). V takýchto situáciách zamestnanec nemá nárok na mzdu, ale patrí mu pri splnení taxatívne vymenovaných podmienok v zmysle Zákonníka práce peňažné plnenie vo forme náhrady mzdy.
My sa v tomto článku budeme venovať pojmu náhrada mzdy najmä v súvislosti s neodpracovaným časom.
Obsah:
Vymedzenie pojmu náhrada mzdy
Výpočet náhrady mzdy
Náhrada mzdy a jej vplyv na odvody, daň a tvorbu sociálneho fondu
Splatnosť a výplata náhrady mzdy
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
Použitie priemerného zárobku
Vymedzenie pojmu náhrada mzdy
Každý zamestnanec je povinný v zmysle svojho zmenového rozvrhu odpracovať zamestnávateľom určený týždenný pracovný čas.
Ak zamestnanec počas pracovného času prácu nevykonáva, v praxi môže ísť o tzv.:
- ospravedlnenú prekážku v práci na strane zamestnanca, za ktorú mu patrí alebo nepatrí náhrada mzdy, prípadne mu patrí dávka zo sociálneho poistenia (napr. materské, nemocenské, ošetrovné) alebo štátna sociálna dávka (napr. rodičovský príspevok),
- neospravedlnenú prekážku v práci na strane zamestnanca, za ktorú mu nepatrí mzda a ani náhrada mzdy,
- prekážku na strane zamestnávateľa, za ktorú zamestnancovi vždy patrí náhrada mzdy.
Náhrada mzdy patrí zamestnancovi najčastejšie za neodpracovaný čas v prípade:
- čerpania riadnej dovolenky,
- čerpania dôležitých osobných prekážok v práci,
- plnenia výkonu občianskej povinnosti,
- plnenia iného úkonu vo všeobecnom záujme,
- dočasného prerušenia práce,
- prekážok v práci na strane zamestnávateľa (napr. prestoje, z dôvodu poruchy, nedostatku materiálu, energií, poveternostné vplyvy, vážne prevádzkové dôvody vymedzené v dohode so zástupcami zamestnancov).
Výpočet náhrady mzdy
Náhrada mzdy = súčin priemerného hodinového zárobku zamestnanca* a počtu hodín ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci*
Poznámka:
* Priemerný hodinový zárobok zamestnanca – použije sa ten, ktorý je platný v čase, kedy sa bude náhrada mzdy vyplácať.
* Počet hodín ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci – ide o počet pracovných hodín, ktoré by bol zamestnanec v daný deň odpracoval, ak by pracovné voľno nečerpal.
Príklad:
Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa od 1. marca 2020 s pracovným úväzkom 40 hodín týždenne. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. októbru 2021 bol vo výške 6,1234 €/hod. Dňa 15. 12. 2021, kedy mal odpracovať 8 hodín, bol na celodennom vyšetrení u lekára. V akej výške bude zamestnancovi vyplatené plnenie za čas, kedy čerpal celodenné vyšetrenie u lekára?
Zamestnanec z dôvodu ...