Na počiatku bol ľud, a ten sa uzniesol na spoločenskej zmluve

(v kontexte Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 7/2021 zo dňa 07. 07. 2021 )

Mgr. Erik Tóth absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2021), kde v súčasnosti pôsobí ako externý doktorand na Katedre ústavného práva. Počas štúdia bol členom viacerých orgánov akademickej samosprávy, pričom dosiaľ je členom Správnej rady UK v Bratislave. V praxi pôsobí na pozícii advokátskeho koncipienta v advokátskej kancelárii HAVLÁT & PARTNERS, kde sa zameriava najmä na problematiku občianskeho, obchodného a insolvenčného práva.

Princíp demokracie spolu s princípom suverenity ľudu nepochybne patria k základným ideovým východiskám nášho ústavného poriadku. Rovnako ako ostatné ústavné princípy aj tieto treba vykladať a aplikovať v kontexte celého ústavného poriadku a nie izolovane. V nadväznosti na to sa článok zaoberá aktuálnou otázkou ústavného práva, či môže byť predmetom referenda skrátenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Predkladaný text získal tretie miesto v súťaži Cena Ernesta Valka 2021, ktorú každoročne vyhlasuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

1. Na počiatku bol ľud

Na počiatku bol ľud, všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. Štylisticky sa inšpirujúc Evanjeliom podľa JánaPRUŽINSKÝ, Š.: Evanjelium podľa Jána /Kapitola 1/, Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2007 a právne zmluvnou teóriou vzniku štátuCIBULKA, Ľ.: Ústavné právo Slovenskej republiky (štátoveda), Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2013, str. 18 považujeme takéto konštatovanie za adekvátne pre deskripciu vzniku každého demokratického štátu.

Thomas Hobbes ako zakladateľ kontraktualistickej teórie vnímal štát (Leviatana) ako absolútneho a neobmedzeného vládcu bez viazanosti právom, ktorý vznikol z vôle ľudí v prirodzenom stave, ktorí uzatvorili spoločenskú zmluvu.POLLMANN, A. a LOHMANN, G.: Ľudské práva. Interdisciplinárna príručka, Bratislava: Kalligram, 2017, str. 27 - 28

Zmluvnú teóriu vzniku štátu následne rozvíjal a korigoval John Locke, ktorý obdobne tvrdil, že spoločenské zriadenie (štát) odvodzuje svoju legitimitu od ľudí, ktorí sa v jeho prospech vzdali časti svojich práv na zabezpečenie „spoločných potrieb“.

Uvedené dopĺňal možnosťou ľudí vziať si odovzdané práva za určitých okolností späť. V spisbe Johna Locka možno identifikovať zdôvodnenie legitimity štátu vôľou väčšiny. Štát má zverenú moc užívať ...