Miestne dane v kontexte rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky

Úvod

Účelom tohto príspevku je ponúknuť základný prehľad vybraných smerov súdnej ingerencie do problematiky ukladania a vyberania miestnych daní tak, aby sa tieto mohli stať praktickou pomôckou pre miestnych správcov dane v najrozsiahlejšom vymedzení ich úloh. Ponúkame preto vovedenie do vybraných druhov právnych procesov, ktorých obsahom je prejednávanie a rozhodovanie právnych otázok priamo alebo nepriamo súvisiacich s oblasťou miestnych daní. Rámec tejto rozhodovacej činnosti súdov vo svojom praktickom vyjadrení presahuje súdny prieskum rozhodnutí vydaných v daňovom konaní prostredníctvom správneho súdnictva, keďže tento je potrebné rozšíriť tiež o prínos rozhodovacej činnosti Ústavného súdu pri realizácii jeho konkrétnych úloh.

Praktické vplyvy rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na problematiku miestnych daní je možné (a potrebné) odvodzovať od viacerých druhoch právnych procesov, ktoré sa realizujú na rôznych stupňoch sústavy súdov SR.

Na účely tohto príspevku sa zameriavane na súdne rozhodnutia v nasledujúcich oblastiach:

1. správne súdnictvo,
2. konanie pred Ústavným súdom SR vo veci súladu právnych predpisov,
3. konanie pred Ústavných súdom SR vo veci ústavných sťažností.

Obsah:

1. Vybrané hmotnoprávne otázky postupu správcu dane v kontexte rozhodovacej činnosti súdov

1.1. Zásah do vecí územnej samosprávy a výkladov pojmov vo všeobecne záväznom nariadení (II. ÚS 167/2020, uznesenie ÚS SR)

1.2. Maximálna sadzba dane z pozemkov (PL. ÚS 5/2012)

1.3. Definícia stavebného pozemku (3Sžfk/82/2019, rozsudok NS SR zo dňa 29. 4. 2021)

1.4. Právna povaha metodických pokynov (6Sžf/29/2013, rozsudok NS SR zo dňa 19. 3. 2014)

1.5. Výklad pojmov na účely uplatnenia oslobodenia od dane (20S/135/2014, rozsudok KS Žilina zo dňa 12. 5. 2015)

2. Vybrané procesnoprávne otázky postupu správcu dane v kontexte rozhodovacej činnosti súdov

2.1. Vybrané procesné otázky dokazovania (výber súdnych rozhodnutí)

2.2. Dĺžka daňovej kontroly (nález ÚS SR z 29. júna 2010, III. ÚS 24/2010-57)

2.3. Presúvanie dôkazného bremena – základné východiská (I. ÚS 377/2018, uznesenie ÚS SR)

2.4. Presúvanie dôkazného bremena v kontexte miestnych daní (2Sžfk/5/2020, rozsudok NSS SR)

1. Vybrané hmotnoprávne otázky postupu správcu dane v kontexte rozhodovacej činnosti súdov

V prvej skupine ponúkame výber niektorých prípadov rozhodnutí súdov, ktoré vychádzajú z rozhodovania o hmotnoprávnych ustanoveniach daňových predpisov na úseku miestnych daní. Poukazujeme na niektoré súdne rozhodnutia, ktoré majú za cieľ ilustrovať možnosti praktických vplyvov rozhodnutí súdov na činnosť obcí pri právnej regulácii miestnych daní a pri ich následnom ukladaní a vyberaní.

1.1. Zásah do vecí územnej samosprávy a výkladov pojmov vo všeobecne záväznom nariadení (II. ÚS 167/2020, uznesenie ÚS SR)

V tomto prípade Ústavný súd SR po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti obce rozhodol o jej odmietnutí z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Napriek tomu z tohto prípadu vyplývajú viaceré zaujímavé závery použiteľné pre oblasť miestnych daní.

Skutkové okolnosti prípadu spočívali v tom, že daňový subjekt (ktorým bola obchodná spoločnosť) podal daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti, v ktorom poukázal na oslobodenie od dane z pozemkov podľa príslušného všeobecne záväzného nariadenia (ďalej ako „VZN“) obce z dôvodu, že predmetné pozemky boli podľa názoru daňového subjektu užívané školami, resp. školskými zariadeniami. Súčasne si tento daňový subjekt uplatnil oslobodenie od miestnej dane z titulu obmedzeného hospodárskeho využívania pozemkov. V poznámke daňový subjekt uviedol, že podľa príslušného VZN boli od dane oslobodené pozemky, ktoré sú užívané fakultou univerzity. Správca dane túto argumentáciu neuznal a rozhodnutím vyrubil daň z nehnuteľností. Po daňovej kontrole správca dane konštatoval, že zistil rozdiel medzi daňou, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt zaplatiť podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, a uviedol rozdiely, ktoré vznikli medzi daňou, ktorú mal daňový subjekt za príslušné zdaňovacie obdobie zaplatiť vo vzťahu k jednotlivým druhom pozemkov. Daňový subjekt podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, na základe ktorého Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutie obce zrušilo.

Ústavná sťažnosť bola podaná podľa vyššie zmieneného čl. 127a Ústavy SR. Sťažovateľ (t. j. orgán územnej samosprávy) namietal najmä, že:

1. postup Finančného riaditeľstva SR (ktoré svoje rozhodnutie odôvodnilo údajne stroho s poukazom na § 74 ods. 6 daňového poriadku) znamená neprípustný zásah do vecí samosprávy,
2. verejnú vysokú školu nemožno považovať za školu a školské zariadenie s poukazom na citované ustanovenia právnych predpisov.

A. Zásah do vecí územnej samosprávy

Sťažovateľ vo ...