Metodické usmernenie č. 5/2016 Monitorovanie priestorov verejnosti neprístupných

Podľa § 46 ods. 1 písm. m) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len „zákon") Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad") vydáva toto metodické usmernenie.

ÚVOD

Monitorovanie priestorov je dnes časté. Ide o jednoduchý spôsob ochrany hodnôt. Úrad sa už vo svojich predchádzajúcich metodických usmerneniach venoval monitorovaniu priestoru verejnosti prístupného na základe § 15 ods. 7 zákona a jeho označovaniu.Monitorovanie priestorov verejnosti prístupných upravuje samostatné metodické usmernenie úradu č. 1/2014 a označovanie takto monitorovaných priestorov upravuje samostatné metodické usmernenie úradu č. 2/2016

Metodické usmernenie sa zaoberá monitorovaním špecifických priestorov neprístupných verejnosti kamerovým informačným systémom (ďalej len „KIS" alebo „kamerový systém") pri ktorom dochádza k spracúvaniuPozri zákonnú definíciu spracúvania osobných údajov v § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 122/2013 Z. z. v znení novely č. 84/2014 Z. z. osobných údajov fyzických osôbOsobný údaj ako pojem, tak po obsahovej, ako aj výkladovej stránke je predmetom samostatného metodického usmernenia úradu č. 1/2013.

V rámci tohto metodického usmernenia sú riešené situácie monitorovania priestoru verejnosti neprístupného; konkrétne

• monitorovanie obydlia kamerovým systémom;
• monitorovanie kamerovým systémom na základe § 10 ods. 3 písm. g) zákona;
• monitorovanie kamerovým systémom na základe § 10 ods. 2 zákona (monitorovanie na základe osobitného zákona);
• monitorovanie kamerovým systémom na základe § 13 ods. 4 Zákonníka práce;
• monitorovanie nemocničných a školských budov občianskej vybavenosti;
• monitorovanie spoločných priestorov bytových domov verejnosti neprístupných.

1 MONITOROVANIE OBYDLIA KAMEROVÝM SYSTÉMOM

Podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky „Obydlie je nedotknuteľné a nie je doň dovolené vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie využíva aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť ...