1. Medzinárodné zdanenie príjmov fyzických osôb

V zmysle § 32 ZDP daňové priznanie za rok 2013 je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), teda ak za rok 2013 dosiahol príjmy v minimálnej výške 1 867,97 €.

Daňovníkom je v zmysle ZDP právnická alebo fyzická osoba, ktorú zákon v zmysle rezidencie, respektíve nerezidencie rozdeľuje na:

• daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou:
  1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu;
  2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapís;aná v obchodnom registri;
• daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem/výnos plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, avšak iba v situácii, ak je jeho daňová rezidencia Slovensko.

Určenie daňovej rezidencie

Základom určenia daňovej rezidencie je fakt existencie alebo neexistencie medzinárodnej zmluvy.

V prípade, ak Slovensko takúto zmluvu podpísanú nemá, občan sa považuje za daňového rezidenta na Slovensku a podáva daňové priznanie z celosvetových príjmov (príjmy zo SR aj zahraničia).

V prípade, ak takáto zmluva existuje, na posúdenie daňovej rezidencie sa použije článok 4 zmluvy – daňový domicil, daňová rezidencia, ktorý stanovuje rozhodujúce kritériá pre stanovenie, v ktorom zmluvnom štáte je určitá osoba daňovým rezidentom. (Daňová povinnosť z dôvodu svojho ...