1. Daňové hľadisko

Uvedená úprava je v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, pričom podľa znenia tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to:

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

V tejto súvislosti sa dopĺňa aj definícia daňového výdavku uvedená v § 2 písm. i) ZDP, podľa ktorej daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Aj za znenia zákona platného do 31. 12. 2014 daňovník, či už fyzická osoba alebo právnická osoba, práve vzhľadom na definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP, podľa ktorej je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, by mal v daňových výdavkoch uplatňovať len preukázateľné výdavky súvisiace s jeho dosahovanými zdaniteľnými príjmami.

Uvedené znamená, že všetky výdavky súvisiace s majetkom, ktorým zabezpečoval osobnú potrebu svoju alebo zamestnancov, by mal vylučovať z daňových výdavkov v pomernej časti zodpovedajúcej využívaniu tohto majetku na súkromné účely.

V praxi však predovšetkým právnické osoby nesledovali, či zamestnanci, ktorí dostali k dispozícii nejaký majetok, ako napr. mobily, počítače a pod., využívajú skutočne tieto prostriedky len v súvislosti s činnosťou zamestnávateľa, alebo aj na svoje súkromné účely. Výnimku predstavovali automobily, ktoré ak boli vyslovene poskytnuté zamestnancovi aj na súkromné účely, zamestnávateľ bol a aj stále je povinný zdaňovať zamestnancovi ...