Kryptografické opatrenia – § 20 ods. 3 písm. n) ZoKB

Čo je šifrovanie a ako funguje?

Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že šifrovanie je zápis textu do takej formy, aby mu neoprávnený príjemca nebol schopný porozumieť. Slovom „šifra“ alebo „šifrovanie“ označujeme algoritmus, ktorý čitateľnú správu konvertuje do nečitateľnej podoby.

V úplných začiatkoch bol princíp šifrovania založený na utajení metódy, ktorou sa z čitateľného textu stával zašifrovaný. Tento prístup mal prirodzene nevýhodu – ak sa tento šifrovací algoritmus prezradil, šifra bola odtajnená a stala sa bezcennou.

V období renesančnej Európy sa zmenil prístup k šifrovaniu tým, že matematici oddelili šifrovací algoritmus a kľúč. „Kľúč“ je tajná informácia, ktorú zdieľa len odosielateľ a príjemca. Ak obe strany komunikácie používajú ten istý kľúč na zašifrovanie aj na dešifrovanie, taký šifrovací algoritmus sa nazýva symetrický. Nepríjemnou komplikáciou symetrického šifrovania je to, že odosielateľ a príjemca si musia kľúč bezpodmienečne vymeniť ešte pred začatím šifrovanej komunikácie. Zároveň je to aj hlavná zraniteľnosť symetrického algoritmu – komunikáciu totiž dokáže dešifrovať akákoľvek neoprávnená osoba, pokiaľ sa dostane ku kľúču.

Zásadný zlom v kryptografii nastal v roku 1976, kedy americkí informatici Bailey Whitfield Diffie a Martin Edward Hellman prišli s prevratnou myšlienkou použiť jeden kľúč na šifrovanie a iný na dešifrovanie. A Algoritmus, ktorý na šifrovanie a dešifrovanie používa kľúčový pár, sa nazýva asymetrické šifrovanie. Týmto nápadom hneď vyriešil problém, ktorým dovtedy trpeli všetky šifrovacie algoritmy – nutnosť odosielateľa a príjemcu vopred si bezpečným spôsobom vymeniť šifrovacie kľúče. Po rozpracovaní ďalšími matematikmi, o pár rokov neskôr, sa ujal asymetrický šifrovací algoritmus RSA. Ten je s malými obmenami používaný dodnes. Jeho podstatou je, že na šifrovanie sa použije tzv. verejný kľúč a na dešifrovanie tajný (nazývaný tiež privátny) kľúč. Dvojica kľúčov spolu matematicky súvisí, preto sa im hovorí „komplementárny kľúčový pár“. Každá komunikujúca strana má vytvorený vlastný kľúčový pár, teda dvojicu komplementárnych kľúčov – tajného a verejného.

Literatúry, ktorá základy a algoritmy asymetrického šifrovania vysvetľuje aj laickej verejnosti, je dostatok, takže sa sústredím na to najdôležitejšie pre čitateľa. Hlavná výhoda asymetrického kryptografického algoritmu spočíva v tom, že odosielateľ a príjemca nezdieľajú tajný kľúč. K zašifrovaniu komunikácie je potrebný len verejný kľúč príjemcu a ten sa môže prenášať aj cez nezabezpečený komunikačný kanál. Dokonca sa, paradoxne, odporúča verejné kľúče čo najširším spôsobom zverejňovať. Zvyšuje to úroveň bezpečnosti tým, že umožňuje ktorémukoľvek odosielateľovi poslať zašifrovanú správu každému príjemcovi, ktorého verejný kľúč je ...