Konanie o drobných sporoch ako efektívny procesný nástroj

JUDr. Rastislav Trnka pôsobí ako advokát vo Zvolene. V rámci advokátskej praxe sa okrem iného zameriava na otázky civilného súdneho procesu. Zároveň je externým doktorandom na právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Právna úprava drobných sporov má potenciál poskytnúť súdom taký procesný nástroj, prostredníctvom ktorého by bolo možné drobné spory vybavovať rýchlejšie. Niet pochýb o tom, že práve rýchlosť konania motivovala zákonodarcu k legislatívnemu zakotveniu osobitných procesných postupov v prípade, ak ide o drobný spor, no je otázne, či samotná procesná možnosť je pre súdy dostatočne rozhodujúcim faktorom na to, aby ponúknuté odklony od štandardného civilného súdneho procesu efektívne využili. Civilný proces existuje v dobe, ktorú je možné bezpochyby označiť ako dobu digitálnu. Právo na verejné prerokovanie veci je potrebné rešpektovať, no tak isto treba rešpektovať aj snahy zákonodarcu o klasifikáciu istej skupiny konaní, pri ktorých bude súd môcť rozhodnúť spor aj bez nariadenia pojednávania, spravidla len na základe písomných podaní strán sporu. Súčasné technologické možnosti umožňujú stranám sporu zachytiť v rozsahu písomného podania takmer všetko, čo chcú k veci povedať, v dôsledku čoho zásada ústnosti ustupuje do úzadia. Skupina sporov s nízkou hodnotou predstavuje takú kategóriu sporov, pri ktorých je možné všeobecne akceptovať, že v ich prípade dôjde k istým odklonom od štandardného civilného procesu smerom k písomnosti konania.

Úvod

Je všeobecne známou skutočnosťou, že slovenské, ale aj európske súdnictvo bojuje s nežiadúcimi javmi – zbytočnými prieťahmi v konaní, a to aj napriek tomu, že z dlhodobého hľadiska nápad vecí na všeobecné súdy klesá, no dĺžka súdneho konania v zásade stagnuje, resp. v niektorých agendách dokonca stúpa.Údaje dostupné na stránke Analytického centra Ministerstva spravodlivosti SR: https://web.ac-mssr.sk/rocny-prehlad-dlzky/ V rámci tohto „boja“ národné, ako aj európske zákonodarné zbory prijímajú procesné úpravy, ktorých cieľom je najmä zrýchlenie a zefektívnenie priebehu súdneho konania. Tieto atribúty, resp. skôr požiadavky spĺňajú aj konania s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj „drobné spory“).

Drobné spory sú upravené jednak v našej vnútroštátnej procesnej právnej úprave v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „Civilný sporový poriadok), a v rámci práva Európskej Únie, konkrétne v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj „nariadenie EÚ“).

Aj napriek tomu, že v rámci našich vnútroštátnych procesných predpisoch nejde o novinku, je otázne, či naozaj dochádza k naplneniu celého potenciálu, ktoré procesná právna úprava drobných sporov súdu či stranám sporu umožňuje.

1. Čo je drobný spor?

1.1 Stručný pohľad do nedávnej minulosti

Civilný sporový poriadok pojem „drobný spor“ explicitne nepoužíva, a teda v súčasnosti ide skôr o pojem zaužívaný či už v rámci právnej praxe alebo právnej teórie.

Pojem drobný spor však v našom procesnom právnom poriadku ešte donedávna existoval, konkrétne v § 200ea zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „Občiansky súdny poriadok“), ktorý za drobné spory považoval konania v sume 1 000 eur. Zároveň však vymedzoval drobné spory aj negatívne.Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku sa za drobné spory nepovažovali veci, ktoré sa týkali osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o ...