Kolúzna väzba a zásada „čo nie je dovolené, je zakázané“

JUDr. Ing. Gréta NOÉ, LL.M., absolventka Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja na SPU v Nitre v odbore Environmentálne manažérstvo, a tiež absolventka Paneurópskej vysokej školy, Fakulty práva, kde v súčasnosti pôsobí na Ústave verejného práva – študijný odbor Trestné právo, ako interná doktorandka. Zároveň vykonáva prax advokátskej koncipientky.

Kolúzna väzba je v ostatnom období pertraktovanou témou tak odbornej, ako i laickej verejnosti. Vzatiu do väzby má predchádzať starostlivé zváženie, keďže okrem trestu odňatia slobody práve tento druh väzby najintenzívnejšie zasahuje do osobnej slobody jednotlivca garantovanej tak Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dohovormi. Osobná sloboda jednotlivca zaujíma v hierarchii základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd, popredné miesto v súlade s konštantnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít nielen na národnej úrovni, ale aj pri rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Práve pri rozhodovaní o kolúznej väzbe sa má najdôraznejšie dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti. Stíhanie obvineného vo väzbe, kedy nahradenie väzby nie je možné zárukou predpokladanou zákonom, má byť využívané iba výnimočne s akcentom na jeho fakultatívny charakter. V porovnaní s ostatnými druhmi väzby má kolúzna väzba dočasný charakter predpokladaný pominutím existencie jej dôvodov počas trestného stíhania. A fortiori, s obvineným sa pri výkone kolúznej väzby zaobchádza odlišným spôsobom ako s obvineným, ktorý bol vzatý do väzby z iného dôvodu.

Dôvody kolúznej väzby

Zákonným dôvodom na vzatie obvineného do kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) TPZákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov je, že z konania obvineného alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že „bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie“. Môžu nastať situácie, že obvinený po oboznámení s obvinením začne vyhľadávať potenciálnych svedkov, kontaktovať ich. Takúto aktivitu obvineného v niektorých prípadoch vyhodnotili orgány činné v trestnom konaní (napr. pri odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky) ako pokus o ovplyvňovanie svedkov, a fortiori ako ovplyvňovanie svedkov, a viedlo to k návrhu prokurátora na vzatie obvineného do kolúznej väzby.LACIAK, O. Vplyv realizácie práva na obhajobu na dokazovanie v trestnom konaní. In Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 14. – 15. februára 2019: Zákonnosť a prípustnosť dôkazov v trestnom konaní. 2019. s. 132 - 133.

Zo spojenia slov obsiahnutých v § 71 ods. 1 písm. b) TP „inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie“ vyplýva, že ide o exemplifikatívny výpočet dôvodov, kedy môže byť obvinený vzatý do kolúznej väzby z akéhokoľvek reálneho (nie abstraktného) dôvodu. Zo skutočností odôvodňujúcich kolúznu väzbu musí vyplývať nielen objektívna možnosť mariť vyšetrovanie, ale tieto skutočnosti musia subsumovať aj príznaky, že by obvinený skutočne urobil pokusy mariť objasňovanie trestnej veci. Inak povedané, obava musí byť doložená konkrétnym nebezpečenstvom takéhoto konania. IVOR, J. – ČENTÉŠ, J. – FENYK, J. et al. Trestné právo procesné. Druhé vydanie. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., 2010. s. 329.

Dôvodné podozrenie je postačujúce pri „prvom“ vzatí obvineného do väzby (71 ods. 1 a ods. 2 TP), avšak nepostačuje v prípade, ak je v tej istej veci obvinený opätovne vzatý do väzby (§ 71 ods. 3 TP). K opätovnému vzatiu (aj) do kolúznej väzby vyjadril právny názor Čentéš et al. (2021), ktorý uviedol, že zákonným predpokladom aplikácie inštitútu opätovného vzatia do väzby je, aby vznikol (bol už preukázaný) niektorý z dôvodov uvedených v písm. a) až f) (§ 71 ods. 3 TP, pozn.). Z dikcie jednotlivých podmienok rezultuje záver, že nestačí tak ako v § 71 ods. 1 TP dôvodná obava ...