K niektorým povinnostiam podľa zákona o odpadoch

Bežný podnikateľ a dobrý podnikateľ

V poslednom období sa objavilo viacero článkov, ktoré sa zameriavajú na niektoré povinnosti vyplývajúce z nového zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z. s cieľom prezentovať ich ako hrozbu pre podnikateľov. Podnikatelia, ktorí sú údajne novým zákonom ohrozovaní, sa označujú ako „bežní podnikatelia“ a autori článkov sa zameriavajú najmä na to, aké sankcie im hrozia pri porušení zákona. Takýto „bežný podnikateľ“ sa prezentuje ako subjekt, ktorý je neustále na hrane zákona, nevyzná sa v ňom a vníma tento zákon len ako súhrn nezmyselných obmedzení. Nestotožňujem sa s takýmto obrazom podnikateľských subjektov na Slovensku a ani s prezentovaním zákona o odpadoch ako hrozby pre podnikateľov. Určite by nielen podnikateľskému prostrediu, ale aj životnému prostrediu viac pomohlo prezentovanie postupov a skúseností podnikateľov, ktorí sa zákona neboja, majú zámer ho dodržiavať a využívať pozitíva, ktoré umožňuje. Mohli by sme ich označiť napr. „dobrí podnikatelia“.

Cieľom tohto článku je reagovať na niektoré publikované názory, poukázať na kontinuitu s predchádzajúcim zákonom a pokúsiť sa odpovedať na niektoré často uvádzané otázky.

Na úvod chcem upozorniť na niektoré mylné aspekty, ktoré sa v článkoch objavujú:

– Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) nie sú „odpadové spoločnosti“, ale spoločnosti vytvorené výlučne výrobcami vyhradených výrobkov a ich jediným poslaním je na kolektívnom základe plniť povinnosti výrobcov vyhradených výrobkov týkajúce sa zberu a zhodnotenia odpadu z ich výrobkov. OZV nesmú priamo vykonávať zber odpadov ani ich spracovanie (to je úlohou zberových spoločností a spracovateľov odpadov). OZV nemajú tvoriť zisk a v prípade jeho vzniku sú povinné použiť ho len na plnenie svojich úloh podľa zákona o odpadoch.

– Obce sú povinné od roku 2010 zabezpečiť triedený zber komunálneho odpadu. Realizácia triedeného zberu v obciach je finančne náročná. V rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov (ďalej ako „RZV“) sú výrobcovia vyhradených výrobkov povinní financovať triedený zber v obciach. Ak by triedený zber nefinancovali výrobcovia vyhradených výrobkov, musela by náklady v plnom rozsahu znášať obec, resp. jej obyvatelia (návrat k modelu financovania uplatňovaného do 30. 6. 2016). Ak by sa na povinnosti financovať triedený zber nepodieľali všetci výrobcovia vyhradených výrobkov, museli by ostatní výrobcovia znášať náklady na triedený zber v obciach aj za neplatiacich výrobcov. Teda, ak niekto žiada oslobodiť niektorého výrobcu vyhradeného výrobku spod povinnosti podieľať sa na nákladoch triedeného zberu v obciach (napr. ako zrušiť jeho povinnosť registrácie v registri výrobcov), automaticky tak žiada prenesenie povinnosti za zber odpadu od tohto výrobcu na ostatných výrobcov daného vyhradeného výrobku, resp. až na obce.

I. Porovnanie niektorých ustanovení starého a nového zákona

Najčastejšie výhrady sa týkajú povinností podnikateľov pri uplatňovaní RZV. Predchádzajúci zákon o odpadoch (resp. zákon o obaloch) ukladal podnikateľom celý ...