K možnej zmene spôsobu určenia výšky škody v trestnom zákone

JUDr. Karin Vrtíková PhD. je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, aktuálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty TU v Trnave.

JUDr. Ivana Mokrá je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, kde v súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka na Katedre trestného práva a kriminológie. Rovnako pôsobí ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii v Trnave.

V odbornej, ale aj laickej verejnosti je citeľná potreba volajúca po zmene v súčasnom nastavení trestného konania ako celku. Za týmto účelom bol aj v nedávnej dobe vypracovaný pomerne rozsiahly návrh na zmenu Trestného zákona, v zmysle ktorého bol osobitne urgujúcou otázkou najmä spôsob určenia výšky škody. Napriek tomu, že predmetná novela Trestného zákona nebola schválená, autorky sa rozhodli venovať jej pozornosť a priniesť k otázke určenia škody v Trestnom zákone aj niekoľko vlastných postrehov. Tento postup odôvodňujú najmä tým, že v početných prípadoch je to práve určenie škody, ktoré je s ohľadom na výšku trestnej sadzby pre obvinených kľúčové.

1. Škoda v Trestnom zákone Slovenskej republiky de lege lata

Už pri prijímaní zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Slovenská advokátska komora (ďalej tiež ,,SAK“) upozorňovala na potrebu zmeny ustanovení dotýkajúcich sa výšky škody a osobitne jej spôsobu určenia aj s poukazom na to, že v kontexte aktuálnej právnej úpravy dochádza neustále k sprísňovaniu trestnej zodpovednosti iba v dôsledku takých skutočností, ako je napr. inflácia, rast priemernej mzdy, ale ...