V súčasnej dobe upravuje podrobnosti o jednotnom systéme označovania vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov. Potreba nanovo upraviť tento systém vyplynula z novej mediálnej legislatívy, ktorú bolo potrebné premietnuť aj do znenia nového podzákonného právneho predpisu. Tejto nedávno prijatej právnej úprave vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania sa budeme venovať v nasledujúcom príspevku.
Jednotný systém označovania predstavuje systém, ktorým sa klasifikujú audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy televíznej programovej služby a programy audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie:
˗ vekovou vhodnosťou z hľadiska ich nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekové skupiny maloletých zodpovedajúce inému akceptovanému systému označovania, inak pre vekové skupiny maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov a
˗ deskriptorom z hľadiska prítomnosti typu potenciálne škodlivého obsahu, ktorý je v nich obsiahnutý.
Aktuálne upravuje danú problematiku vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov. Spomínaný predpis, v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii, ostáva v platnosti a účinnosti do nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na základe § 12 ods. 2 zákona.
Potreba nanovo upraviť jednotný systém označovania vychádza zo skutočnosti, že doterajšia vyhláška upravuje len vekovú vhodnosť obsahu, ale neupravuje označenie typu potenciálne škodlivého obsahu. Povinnosť zaviesť systém, prostredníctvom ktorého sa popisuje potenciálne škodlivá povaha obsahu audiovizuálnej mediálnej služby, vyplýva z čl. 6a ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu. Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách nabáda členské štáty, aby v oblasti poskytovania informácií o obsahu, ktorý by mohol narušiť telesný, duševný alebo morálny vývin maloletých, využívali koreguláciu.
Prehodnotiť a ...