§ 3 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. Zákon o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
JUDr. Mgr. Katarína Kesselová
advokátska koncipientka v Košiciach.
Kesselová, K.: Elektronická úschova dát o advokátskej činnosti – ochrana a jej narušenie; Bulletin slovenskej advokácie, 22, 2016, č. 5, s. 27 - 34.
Mlčanlivosť advokáta
Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpisZákon č. 297/2008 Z. z. ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výnimky v ustanovení § 22 ods. 1 uprednostňujú zásadu mlčanlivosti advokáta pred jeho povinnosťou oznámiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie. na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak.§ 23 ods. 1 Zákona o advokácii K významu tejto povinnosti sa vyjadril Ústavný súd Českej republiky, keď uviedol, že „povinnosť mlčanlivosti je základným predpokladom pre poskytovanie právnej pomoci, a tým i nevyhnutnou podmienkou fungovania demokratickej spoločnosti“. Súd zároveň dodáva, že „výkon profesie advokáta vychádza z dôverného vzťahu medzi advokátom a klientom a z dôvery klienta v mlčanlivosť advokáta.Nález Ústavního soudu České republiky II. ÚS 2894/08 zo dňa 28. 8. 2009
Predmetom mlčanlivosti advokáta sú všetky údaje o klientovi a jeho veci, vrátane údaja o tom, že určitá osoba je klientom advokáta, a informácie, v akej veci poskytuje advokát klientovi právne služby. Na druhej strane sa však povinnosť mlčanlivosti nevzťahuje na skutočnosti, o ktorých sa advokát dozvie inak, než v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, i pokiaľ sa týkajú klienta.Zachová, M.: Povinnost mlčenlivosti (nejen) advokáta. In: Bulletin advokacie. Praha: Česká advokátní komora, 2001, č. 4.
Zmyslom zásady mlčanlivosti je podpora otvorenej a úprimnej komunikácie medzi klientmi a advokátmi za účelom poskytovania optimálneho právneho zastupovania. Advokát, ktorý má iba čiastočné vedomosti o klientovom prípade, je ako „bojovník idúci do boja s dierou v brnení.“Thanki, B., – Carpenter, C.: The Law of Privilege. Oxford: Oxford University Press, 2011, s. 12. Absencia povinnosti mlčanlivosti by odradila klientov od vyjadrenia určitých skutočností, pričom však voľba najlepšieho postupu advokáta v záujme svojho klienta v každom prípade závisí od informácií, ktoré od svojho klienta dostane. Mnohokrát klienti ako laici vo veciach práva ani netušia, že nejaká informácia, ktorú považujú za im priťažujúcu, je naopak v ich prospech a naopak.Dostál, A: Povinnost mlčenlivosti advokáta s náznakem mezinárodního srovnání. In: Bulletin advokacie. Praha: česká advokátní komora, 2004, č. 6.
Ústavný súd ČR v citovanom náleze ďalej konštatoval, že „v žiadnom prípade nejde o akúsi výsadu advokáta, ktorá by mala založiť vyňatie z všeobecne platného a záväzného právneho poriadku, ale že ide o povinnosť uloženú advokátovi v záujme jeho klientov a pre ich ochranu.“ Nález Ústavního soudu České republiky II. ÚS 2894/08 zo dňa 28. 8. 2009
Rada advokátskych komôr EurópyCouncil of Bars and Law Societies of Europe (ďalej len „CCBE“) ako medzinárodná organizácia, ktorá háji záujmy advokátov predovšetkým pred európskymi orgánmi, vo vlastnom etickom kódexe k povinnosti mlčanlivosti uvádza: „Pre ...