5. Vymeriavací základ
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný príjem zo závislej činnosti, je podľa § 138 ods. 1 zákona príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti okrem príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.
Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní (pozri príklad č. 6).
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti (okrem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), je podľa § 139b ods. 2 zákona pomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo poistné zaplatené na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu (pozri príklad č. 7).
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem, je podľa § 139c ods. 1 zákona priemerný mesačný príjem tohto právneho vzťahu (pozri príklad č. 10).
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý je v právnom vzťahu na základe ním určenej zvýhodnenej dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, je podľa § 139c ods. 2 zákona rozdiel medzi mesačným alebo priemerným mesačným príjmom z tohto právneho vzťahu a zákonom určenou zvýhodnenou sumou (pozri príklad č. 11).
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia, je podľa § 139b ods. 1 zákona pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Týka sa to zamestnanca bez ohľadu na to, či počas trvania povinného poistenia išlo o pravidelný alebo nepravidelný príjem (pozri príklad č. 6).
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, pri ktorom sa uplatňovala tzv. odvodová výnimka, je podľa § 139b ods. 3 zákona súčet pomernej časti príjmu vyplateného po zániku zamestnania pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru za príslušný kalendárny mesiac (pozri príklad č. 9).
POZNÁMKA
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý zakladal právo na pravidelný mesačný príjem a vyplatením príjmu po zániku osoba nadobudla postavenie zamestnanca, je podľa § 139c ods. 3 zákona rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a zákonom určenou zvýhodnenou sumou.
Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v ...