Metodický pokyn k odpočtu daňovej straty podľa § 30 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou

Úvodné ustanovenie

Tento metodický pokyn je zameraný na problematiku vykazovania a odpočítavania daňovej straty podľa § 4 ods. 2 ZDP, § 6 ods. 6 ZDP, § 17 ods. 1 ZDP, § 30 a § 52za ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

1. oddiel Legislatívna úprava odpočtu daňovej straty

Podľa § 2 písm. k) ZDP daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky [§ 2 písm. i) ZDP] prevyšujú zdaniteľné príjmy [§ 2 písm. h) ZDP] pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti (v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Daňovú stratu nemôže vykázať daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP (príjmy z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu) sa použijú ustanovenia § 17 až § 29 ZDP. Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako ako pri zisťovaní základu dane (§ 17 ods. 22 ZDP).

V súlade so znením § 4 ods. 2 ZDP o daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti), pričom sa použije postup podľa § 30 ZDP.

Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada (§ 6 ods. 6 ZDP).

Podľa § 30 ods. 1 ZDP od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká.

Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka. Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka (§ 30 ods. 3 a 4 ZDP). Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa § 30 ods. 1 ZDP, platia ustanovenia § 17 až 29 ZDP (§ 30 ods. 5 ZDP). Podľa znenia § 52za ods. 4 ZDP neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. 1. 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

2. oddiel Odpočet daňovej straty vykázanej po 31. 12. 2013

Pravidlá uplatňovania daňovej straty vymedzené v § 30 ZDP sa uplatnia prvýkrát na daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia začínajúce po 31.12. 2013, pričom platí, že daňovník, ktorý je fyzickou osobou, môže vykázať daňovú stratu len pri príjmoch z podnikania a z inej ...