Inštitút laesio enormis v súkromnoprávnych vzťahoch

JUDr. Mária Mikulašková pôsobí na Ministerstve spravodlivosti SR a vo svojej činnosti sa zameriava predovšetkým na občianske a obchodné právo

Inštitút laesio enormis, ako jeden z tradičných prvkov súkromného práva, odráža zásadu ekvivalencie súkromnoprávnych vzťahov pri vzájomnom plnení strán. Aj v súvilosti s pandémiou COVID-19 môže byť súčasné ekonomické nastavenie spojené s vyššou mierou solidarity zneužité za účelom vlastného ekonomického prospechu. Slovenský právny poriadok v súčasnosti inštitút neúmerného krátenia nepozná, pričom cieľom tohto príspevku je v súvilosti s plánovanou rekodifikáciou súkromného práva zdôraznenie potreby zamyslieť sa nad jeho zmyslom a možnou budúcou úpravou v rámci reformy občianskeho práva hmotného.

Korene inštiútu

Počiatky doktríny laesio enormis možno badať v rímskom práve, kedy sa v neskoršom období prijalo nariadenie, ktoré umožňovalo predávajúcemu pri predaji pozemku právo na zrušenie zmluvy, pokiaľ bola kúpna cena vo výške menšej ako polovica reálnej hodnoty. Opatrenie bolo zavedené najmä s ohľadom na ochranu chudobných roľníkov, ktorí z dôvodu sociálno-politickej situácie boli často nútení predať svoju pôdu bohatým občanom pod ich reálnu cenu.

Zásadný význam mala doktrína laesio enromis v období stredoveku, kedy sa ujala predstava, ktorá podmieňovala platnosť zmluvy ekvivalenciou medzi plnením a protiplnením. Vyváženosť pomeru plnení zastávala i škola prirodzeného práva, ktorá tento inštitút spájala s prirodzeným ľuským rozumom.

Opätovný príklon k zmluvnej slobode nastal v druhej polovici 19. storočia, a teda i k neuplatňovaniu inštitútu leasio enormis. Do popredia prichádzajú tézy tvrdiace, že hodnotovú nevyváženosť nie je možné skúmať iba z objektívneho hľadiska a pri zistení objektívneho nepomeru medzi plnením a protiplnením nemožno bez ďalšieho hovoriť o neplatnosti zmluvy.

Kodifikované súkomné právo európskych krajín sa však navrátilo k rímskoprávnej doktríne laesio enormis s prihliadnutím na určité špecifikácie (k úprave inštitútu laesio enormis s určitými kvantitatívnymi obmedzeniami pristúpili napríklad v rakúskom ABGB či francúzskom Code civil).GROŠPIC PAVEL. Návrat laesio enormis do českého práva. In: Právní rozhledy 5/2013, s. 181

V novodobých právnych úpravách sa čoraz väčšmi prihliada na subjektívnu stránku vzťahu medzi zmluvnými stranami, pričom objektívne hrubý nepomer musí jestvovať popri ďalších okolnostiach, akými sú napríklad tieseň, odkázanosť či nepriaznivá ekonomická situácia.JUDr. JOZEF ČORBA – Katedra obchodného práva a ...