II. Fyzické osoby

Dary poskytnuté ako nepeňažné plnenie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

V § 3 ods. 2 písm. a) ZDP [analogicky aj v ustanovení § 12 ods. 7 písm. b) ZDP upravujúcom predmet dane právnických osôb] sa spresňuje, že dary poskytnuté držiteľom ako nepeňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi nie sú vylúčené z predmetu dane. V nadväznosti na toto legislatívne spresnenie predmetom dane fyzických osôb bude príjem získaný darovaním, ak ide o dary:

• prijaté zamestnancom (resp. daňovníkom s príjmami podľa § 5 ZDP),
• prijaté daňovníkom s príjmami podľa § 6 ZDP a
• prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom od držiteľa.

V súvislosti s týmto upresnením treba konštatovať, že sa rovnako postupovalo aj do 31. 12. 2015. Vzhľadom na skutočnosť širokého vymedzenia peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných medzi dotknutými osobami a zavedenia špeciálneho spôsobu zdanenia takýchto plnení v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP a § 17 ods. 31 ZDP už od 1. 12. 2011 (uvedené skutočnosti boli konštatované aj v usmerneniach vydaných MF SR a MZ SR).

Povinnosti zahraničného zamestnávateľa

V zmysle § 5 ods. 4 ZDP účinného do 31. 12. 2015 sa za zamestnávateľa po­važoval aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonával prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vyplácal prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem po­va­žo­val za príjem, ktorý vyplácal daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nebola preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považovala sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

Od 1. 1. 2016 sa budú osobitne posudzovať osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktoré majú na území Slovenskej republiky organizačnú zložku zriadenú s cieľom dosahovania príjmov z prenájmu pracovnej sily. V takomto prípade sa už nebude uplatňovať daňová fikcia výšky príjmu zamestnanca. V nadväznosti na zmenu § 48 ods. 2 ZDP sa osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky na tieto účely organizačnú zložku, bude považovať za platiteľa dane zo závislej činnosti. Daň za vyslaných zamestnancov sa odvedie v rozsahu mzdy vyplatenej týmto zamestnancom.

Povinnosť užívateľských zamestnávateľov zraziť daň zo závislej činnosti v zmysle § 58 ods. 10 Zákonníka práce z časti mzdy vyplatenej užívateľským zamestnávateľom vo výške doplatku rozdielu medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytli zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, týmto ostáva nedotknutá.

Príjmy oslobodené od dane z príjmov

Do platnosti s účinnosťou od 1. 1. 2016 vstupuje aj do zákona skôr doplnené ustanovenie § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, v zmysle ktorého sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa rozširuje okruh príjmov zamestnancov, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov.

Od dane oslobodeným príjmom zamestnanca bude od 1. 1. 2016 sociálna ...