I. Zákazka – súvisiace ustanovenia v postupoch účtovania

Ak začneme civilným výkladom tohto pojmu, určite nám napadne okamžite niekoľko zásadných myšlienok:

1. Existencia objednávateľa, ktorý má presnú a konkrétnu predstavu o produkte, výrobku alebo službe, ktorú si chce obstarať.
2. Existencia dodávateľa, t. j. strany, ktorá „zhotoví“/zrealizuje predstavu objednávateľa.
3. Vzťah istej podriadenosti zhotoviteľa k objednávateľovi v tom zmysle, že pre zhotoviteľa bude práve objednávateľ dominantnou stranou z dôvodu, že určuje komplexný charakter „zákazky“ (produktu, výrobku, služby) a zároveň za ňu zaplatí.
4. Existencia konkrétnej dohody obsahujúcej podmienky, t. j. špecifikáciu, lehotu dodania (zväčša dlhšiu ako jeden rok), cenu, záruky, prípadne iné.
5. Zásadný rozdiel medzi jedinečnosťou konkrétnej zákazky a ponukou porovnateľných/obdobných ponúk produktov, výrobku, služby dostupných bežne na trhu bez „objednávania“, ktoré objednávateľ nepovažuje za relevantné z dôvodu svojich konkrétnych špecifických potrieb.

Predmetom „zákazky“ môže byť teda produkt, výrobok, služba, t. j. tak hmotný, ako aj nehmotný výstup.

Ak tento voľný výklad premeníme na ekonomický výklad podstaty zákazkovej výroby s cieľom zamerať sa na pochopenie účtovného zobrazenia, dostávame sa k metodologickému základu účtovania a vykazovania zákazkovej výroby, ktorá má pomerne dávnu históriu.

Metóda účtovania zákazkovej výroby vo svete

Zrejme najstarším zdrojom účtovania o zákazkovej výrobe je dnes už nahradený medzinárodný účtovný štandard (Interational Accounting Standard, skratka IAS) s číslom 11, ktorého názov „Construction contracts“ je najčastejšie prekladaný ako Dlhodobé zákazky.

Obsah tohto štandardu tvorí vo svojej podstate znenie nášho § 30 PÚP, ktoré poznáme už dlhé roky. Rada pre medzinárodné účtovné štandardy však v roku 2014 prijala celkom nový štandard pre vykazovanie výnosov ako takých, a to Medzinárodný štandard finančného vykazovania (International Financial Reporting Standard, skratka IFRS) pod číslom 15, nazvaný ako Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi.

Týmto novým štandardom nielen IAS 11, ale aj viaceré staršie IAS zaoberajúce sa inými oblasťami výnosov boli nahradené a stratili svoju platnosť. IFRS 15 sa stal účinným od 1. januára 2018. Nový IFRS 15 rieši problematiku výnosov komplexne a nájdeme v ňom aj tie princípy rozpoznania, vzniku a účtovania výnosov, ktoré sa týkajú našej dnešnej témy, t. j. zákazkovej výroby, keďže štandard poskytuje usmernenie pri účtovaní výnosov zo zmlúv so zákazníkmi.

Metodológia účtovania zákazkovej výroby v slovenskej legislatíve

Výklad celej dnešnej témy je opretý o § 30 Opatrenia MF SR zo dňa 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení opatrenia z 9. decembra 2020 č. MF/011805/2020-74 (účinnosť od 1. januára 2021), skrátene Postupy účtovania pre podnikateľov (ďalej „PÚP“).

PÚP obsahujú účtovanie o zákazkovej výrobe „pre­vzaté“ od IAS 11 od 1. januára (pozri prechodné ustanovenie § 86i PÚP), obdobne účtovanie o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj (odseky 1 – 5 sa vzťahujú na zmluvy uzatvorené po 31. decembri 2010). Keďže medzi ustanoveniami § 30 a § 30d sú významné rozdiely, musím ich oddeliť a postupne sa budeme venovať obom zvlášť. Spoločné znaky si vyhodnotíme v závere.

Obsah:

Zákazková výroba podľa § 30 PÚP

Výnosy zo zákazkovej výroby

Náklady na zákazkovú výrobu

Metódy určenia stupňa dokončenia – spôsoby výpočtu

Účtovanie o zákazkovej výrobe

Akceptácia zákazky s rozpočtovanou stratou

Vyvolané investície

Zádržné v stavebnej výrobe – význam, podstata, účtovanie

Ocenenie dlhodobej pohľadávky k súvahovému dňu u zhotoviteľa

Bankové záruky verzus zádržné

Služby projektového manažéra

Zákazková výroba podľa § 30 PÚP

Objednávateľ a jeho jedinečné postavenie

Pre začiatok je zásadné vysvetliť prvý odsek uvedeného ustanovenia, ktoré zdôraznením jedinečného postavenia objednávateľa určuje hlavný, často aj odlišovací znak pri hľadaní odpovede, či firma má/nemá účtovať o ZV.

V čom je pozícia objednávateľa jedinečná? V tom, že ako budúci vlastník majetku určuje jeho hlavné konštrukčné prvky, jeho architektonicko-stavebné riešenie. Túto možnosť objednávateľ nemá, ak kupuje „hotový produkt“ kdekoľvek, vtedy si vyberá z tých, ktoré sú na predaj. Resumé je teda, že objednávateľ si objednáva zákazku, ktorá bude ušitá presne na jeho mieru, takže pôjde o zákazkovú výrobu. Ten subjekt, ktorý sa stane realizátorom tejto zákazky, sa označuje ako „zhotoviteľ“, pričom ide teda o dodávateľa. Pri zákazkovej výrobe sa teda vylučuje štandardizovaná výroba.

Zhotoviteľ a jeho postavenie

Predmetom zákazkovej výroby sú význam­né kategórie majetku.

Dodávateľ sa označuje ako zhotoviteľ a práve jeho sa účtovanie o zákazkovej výrobe bude týkať. Dôvodom je fakt, že na jeho strane budú vznikať náklady spojené s realizáciou a na jeho postupne odvádzajúcu prácu sa budú viazať výnosy. Resumé: zákazková výroba sa týka práve zhotoviteľa, zdôrazňujem to aj ...