V praxi býva zvykom, že účtovné jednotky (najmä právnické osoby alebo fyzické osoby – podnikatelia) pri uzatvorení obchodu spíšu kúpno-predajnú zmluvu, v ktorej si dohodnú predmet zmluvy, termín jeho dodania, cenu, postup pri nedodaní predmetu zmluvy, ako aj postup v prípade, že predmet zmluvy nie je v požadovanej kvalite. Kúpnu zmluvu a práva a povinnosti z nej vyplývajúcich rozoberá § 409 až 475 Obchodného zákonníka. Z týchto ustanovení uvádzame tie, ktoré súvisia s účtovaním reklamácií.
1.1. Kúpna zmluva
Podľa § 409 Obchodného zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť naňho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Kúpna zmluva by mala obsahovať:
- identifikáciu predávajúceho a kupujúceho (s obchodným menom, sídlom, uvedením identifikačného čísla),
- špecifikáciu druhu a množstva tovaru,
- záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar a previesť naňho vlastnícke právo k tovaru,
- kúpnu cenu.
V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny.
V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 Obchodného zákonníka (ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle takýto alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy).
V zmluve by mal byť dohodnutý aj spôsob platenia kúpnej ceny. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vzniká, keď predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladanie s tovarom, ak kúpna zmluva neurčuje inak (§ ...