Generatívna umelá inteligencia a výzvy autorského práva

JUDr. Mgr. Katarína Kesselová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, kde vykonala aj rigoróznu skúšku. Zároveň vyštudovala odbor psychológia na Prešovskej univerzite v Prešove. V súčasnosti pôsobí ako advokátska koncipientka v Košiciach.

Systémy umelej inteligencie tvoriace textové a grafické výstupy sú aktuálne v obľube používateľov skúšajúcich „čo to dokáže.“ Rovnako podnetné sú pre právnikov v oblasti duševného vlastníctva. Opätovne nastoľujú otázky týkajúce sa princípov autorského práva: Čo znamená originalita? Kto je autorom? A takisto otázky pred tým neriešené: Aké je postavenie autorov, ktorých pôvodné diela boli použité ako tréningový materiál pri budovaní modelu AI?

Úvod

Za generatívnu umelú inteligenciu pokladáme v tomto článku systémy, ktoré po zadaní textového pokynu používateľom produkujú nový obsah, či už je to text, obrázok, zdrojový kód alebo audio záznam, pričom vygenerovaný výstup je jedinečný. Právne problémy vznikajú nielen na výstupe tohto procesu, čím máme na mysli to, ako má autorské právo nazerať na výsledok vygenerovaný umelou inteligenciou. Neistá je aj situácia na vstupe, čím označujeme to, že algoritmus využil ako svoj tréningový materiál obrovské množstvo existujúcich diel, a to často bez vedomia ich autorov.

Tento príspevok sa sústredí na tzv. slabú umelú inteligenciu, ktorá je limitovaná na vykonávanie iba jedného typu úloh (systém môže viesť motorové vozidlo, ale nebude vedieť hrať šach a naopak). Oproti tomu rozlišujeme silnú alebo všeobecnú umelú inteligenciu, ktorá by sa (zatiaľ v teoretickej či sci-fi rovine) vyrovnala ľudskej inteligencii s vlastným vedomím. Slabá umelá inteligencia si nie je vedomá samej seba, hoci môže prejavy ľudskej kognície (a tvorivosti) simulovať. Generatívne modely radíme k strojovému učeniu, keďže na základe zdrojových príkladov a získavaných skúseností zlepšujú svoj výkon a v dôsledku analýzy vzorcov a korelácií môžu reagovať na nové vstupné hodnoty. Ďalej budeme tieto systémy označovať skratkou AI.

Dielo, ktoré bolo zhotovené použitím AI sme doteraz považovali za dielo vytvorené za pomoci AI (AI-assisted work), pričom autorom tohto diela je osoba, ktorá technológiu ovláda a používa ju ako pomôcku pri svojej tvorivej činnosti. Pri používaní AI ako pomôcky „nie sú namieste úvahy o tom, že autorom by mohol byť robot alebo počítač. Aj keby autorské dielo vytvoril ten najlepší počítač, bude sa považovať za pomocné zariadenie na jeho vytvorenie. Autorom bude osoba, ktorá takéto prostriedky ovláda a riadi.“Vojčík, P. a kol. (2012). Právo duševného vlastníctva. Plzeň: Aleš Čeněk. ISBN: 978-80-7380-373-5, 94 s. Pri súčasných neurónových sieťach, ktoré generujú jedinečné výstupy, sa dostávame k novej kategórii diel.

Generatívne systémy vyžadujú od používateľa minimálny vlastný tvorivý vklad, takže inklinujeme k označeniu dielo vytvorené umelou inteligenciou (AI-generated work). Fyzická osoba v tomto prípade proces tvorby neriadi ani neovláda, okrem toho, že definuje zadanie, či ideu diela, ktorá právnej ochrane autorského práva nepodlieha. Používateľ nad rámec zadania pokynu (myšlienky) ďalej nezasahuje do vyjadrenia či usporiadania diela. To vedie k pochybnosti, či osobu, ktorá AI týmto spôsobom používa, možno ...