Ochrana osobnosti
Ochrana osobnosti v zásade súvisí najmä s ochranou súkromia a tzv. prejavov osobnej povahy jednotlivca, ktoré sú preňho charakteristické a poskytujú čiastočný, ale často aj ucelený obraz o jeho povahe, správaní, vystupovaní a spôsobe komunikácie s ľuďmi, sociálnych či rodinných vzťahoch a mnohých iných priamych či odvodených informáciách, ktoré definujú danú osobu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ide o práva patriace výhradne fyzickej osobe. V prípade analogických práv právnických osôb hovoríme skôr o ochrane dobrej povesti a mena (napr. spoločnosti) alebo prostriedkov ochrany pred tzv. nekalou súťažou, ochrannými známkami, vzormi a pod.
Akékoľvek spracovanie týchto informácií a ich následná interpretácia iným osobám a obzvlášť verejnosti so sebou prináša úskalia, a to nielen pre samotnú osobu, ktorej sa to týka, ale aj pre tých, ktorí tieto informácie spracúvajú a šíria ďalej.
Ochrana osobnosti je predovšetkým pojmom vyplývajúcim z občianskeho práva, konkrétne z ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Hoci je táto právna úprava podľa nášho názoru s prihliadnutím na dnešnú dobu a najmä vývoj sociálnych sietí a internetového obsahu zastaraná, môžeme konštatovať, že tieto zákonné ustanovenia principiálne definujú pojem ochrany osobnosti a právnych prostriedkov na jej dosiahnutie.
V tomto článku sa však podrobne venovať ochrane osobnosti, prostriedkom jej ochrany a možnému zadosťučineniu vyplývajúcemu z jej porušenia nebudeme. Zameriame sa však na prepojenie medzi ochranou osobnosti a ochranou osobných údajov.
Prepojenie medzi ochranou osobnosti a ochranou osobných údajov
Ako bolo už vyššie naznačené, tieto dva právne inštitúty bezprostredne súvisia s osobnostnou sférou ...