Doktrína plodu otráveného stromu v aktuálnej ústavnej súdnej praxi

JUDr. Lukáš Michaľov, PhD. absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre trestného práva. V aplikačnej praxi sa ako advokát primárne profiluje na oblasť trestného práva a insolvenčného práva. Zároveň participuje na zabezpečovaní lektorskej činnosti orientovanej na vzdelávanie advokátskych koncipientov v oblasti trestného práva, ktorú organizuje Slovenská advokátska komora. Súčasne je členom Pracovnej skupiny pre trestné právo Slovenskej advokátskej komory.

JUDr. Lukáš Tomaš absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v súčasnosti pôsobí ako interný doktorand na Ústave teórie práva Gustava Radbrucha. Súčasne je členom Správnej rady avizovanej univerzity. Je autorom a spoluautorom vyše 70 vedeckých a odborných publikačných výstupov, z toho troch monografií. Aktívne participuje na legislatívnom procese. Ako advokátsky koncipient sa v Advokátskej kancelárii JUDr. Lukáša Michaľova, PhD., špecializuje na oblasť trestného práva, správneho práva a ústavného práva.

V súčasnej právno-realizačnej praxi a rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky sa vyskytlo viacero prípadov konkurujúcich prístupov k možnostiam, rozsahu a okolnostiam aplikovateľnosti tzv. doktríny (teórie) plodu otráveného stromu. Hoci sa uvedené okruhy dotýkajú primárne dokazovania v trestnom konaní, v praxi sa vyskytli aj úvahy o aplikovateľnosti tejto doktríny mimo procesu dokazovania a mimo trestného konania. Autori sa v naznačených súvislostiach zameriavajú na analýzu a zhodnotenie vybraných aspektov používania doktríny plodu otráveného plodu v tuzemských podmienkach.

1. Úvod

Doktrína (teória) plodu (ovocia) otráveného stromu (theory of fruits of poisonous tree, fruit of the poisonous tree doctrine) sa štrukturálne upína predovšetkým (nie však bezvýnimočne) na procesy dokazovania v trestnom konaní. Podľa avizovanej doktríny dôkaz, ktorý je zaobstaraný v rozpore so zákonom (prvý dôkaz), prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne produkovaného dôkazu (druhý dôkaz).BURDA, E. Komentár k § 119 Trestného poriadku. In ČENTÉŠ, J. – KURILOVSKÁ, L. – ŠIMOVČEK, I. BURDA, E. a kol. Trestný poriadok I. § 1 – 195. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 749. Nezákonným a procesne nepoužiteľným teda nie je len prvý dôkaz (primárny dôkaz, otrávený strom), ale aj v chronologickej nadväznosti obstaraný druhý dôkaz (sekundárny dôkaz, otrávený plod, otrávené ovocie). Ako aktuálne podotkol Ústavný súd SR, podstatou tejto doktríny je, že všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené, pričom nie je prípustné ani využitie ďalších dôkazov, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo ako výsledok nezákonného zatknutia, prehliadky, výsluchu a podobne. Ich využitie síce vo výnimočných prípadoch možné je, no nesmie ísť o dôkazy nosné. Použitá metafora vtelená do názvu predostretej doktríny je teda očividná a evidentná: Ak je kontaminovaný strom (zdroj dôkazov), jeho plody (dôkazy) obsahujú rovnakú kontamináciu a môžu zabiť svojho konzumenta (súd).Nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 561/2021-57 zo dňa 21. decembra 2021. M. Štrkolec v avizovanej súvislosti uvádza, že ak je v aplikačnej praxi zrejmé, že určitý dôkaz by pri bežnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní nebol v trestnom konaní zabezpečený, pričom jediným racionálnym zdôvodnením skutočnosti, že tvorí podklad konkrétneho rozhodnutia, je jeho odvodenie od pôvodného nezákonného dôkazu a zároveň neexistujú rozumné dôvody pre vyslovenie opaku, je bezvýnimočne nutné uplatniť teóriu plodov otráveného stromu a takýto dôkaz v rámci trestného konania nepripustiť.Pozri ŠTRKOLEC, M. Zákonnosť v trestnom práve. Bratislava : C. H. Beck, 2022, s. 64 a nasl.

Ako príklad praktického uplatnenia doktríny plodov otráveného stromu môže slúžiť výsluch podozrivého zo spáchania trestného činu pytliactva podľa § 310 Trestného zákonaZákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. alebo trestného činu záškodníctva podľa § 316 ods. 1 Trestného zákona v rámci predsúdneho (prípravného) konania. V priebehu výsluchu ...