Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom a iba ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňový výdavok alebo nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. V príspevku uvádzame, ako správca dane posúdi niektoré dôkazy (konkrétne neuvádzané v uvedenom ustanovení), ako sú napríklad svedecké výpovede získané z trestného konania alebo z iných daňových konaní, prípadne čestné prehlásenia.
Úvod
Správca musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech. V prípade zistenia skutkových okolností, ktoré sú spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie vo veci, nemožno na uvedené prihliadnuť, ak správca dane o nich nezískal informácie v procese dokazovania postupom zákonne konformným.
V ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) dôkazy nie sú vymenované taxatívne.
Obsah:
Zákonnosť zápisnice z ústneho pojednávania získaná v inom daňovom konaní
Svedecká výpoveď získaná od polície
Čestné vyhlásenie
Existencia určitého plnenia a pochybnosť o dodávateľovi
Právo na obhajobu v daňovom konaní, zásada právnej istoty
Prejudiciálne otázky predložené Súdnemu dvoru EÚ
Zákonnosť zápisnice z ústneho pojednávania získaná v inom daňovom konaní
V prípadoch, keď správca dane použije v rámci vykonávanej daňovej kontroly zápisnice z ústneho pojednávania získané v inom daňovom konaní – napr. v rámci daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu, ktorá obsahuje výpoveď konateľa subdodávateľa, použitie takéhoto dôkazu nie je v rozpore s ustanovením § 24 daňového poriadku.
Ide teda o dôkaz získaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je fakt, že kontrolovaný daňový subjekt nebol upovedomený o výsluchu svedka, keďže v čase jeho výpovede voči nemu nebola vedená daňová kontrola.
Na uvedenú zápisnicu z ústneho pojednávania je potrebné prihliadať ako na listinný dôkazný prostriedok a priradiť mu v procese hodnotenia dôkazov primeranú dôkaznú hodnotu.
Je zrejmé, že výsluch svedka v priebehu daňovej kontroly (s umožnením účasti kontrolovaného daňového subjektu) má spravidla vyššiu dôkaznú silu, avšak použitie uvedenej zápisnice nie je nezákonné.
Svedecká výpoveď získaná od polície
Pri výkone daňovej kontroly je častým prípadom, keď kontrolóri použijú dôkazy z trestného konania – svedecké výpovede, ktoré vykonali orgány činné v trestnom konaní. Daňový úrad môže ako dôkaz pri daňovej kontrole použiť svedeckú výpoveď získanú od polície za predpokladu, že s ňou bude daňový subjekt oboznámený a bude mať možnosť sa k nej vyjadriť.
Čestné vyhlásenie
Čestné vyhlásenie konateľa dodávateľa je tiež listinou, avšak dôkazná sila čestných vyhlásení ako jednostranných vyhlásení nie je v daňovom konaní vysoká a v zásade je čestné vyhlásenie ako dôkazný prostriedok považované za irelevantné aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. 2Sžf/40/2011, 1Sžf/106/2015).
Formálne vystavenie dokumentov osobou, ktorá nekomunikuje so správcom dane a nejaví iné známky ekonomickej činnosti, nie je dostatočným dôkazom o reálnom vykonaní alebo sprostredkovaní, najmä ak uskutočnenie plnenia potvrdzuje práve osoba, ktorá dokumenty vystavila. Samotné čestné prehlásenie nie je dostatočným dôkazom o aktivite daňového subjektu, ktorý mal preverovanú dodávku vykonať.
Aj keď v ustanovení § 24 ods. 4 daňového poriadku ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach.
Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Čestné vyhlásenie ...