Dobrovoľná registrácia pre DPH

Ak sa rozhodnete podnikať – či už ako právnická osoba, alebo fyzická osoba (živnostník, SZČO), väčšinou je jednou z prvých úvah možnosť, resp. alternatíva registrovať sa pre DPH.

Pre firmy je celkom zaujímavé stať sa platiteľom dane. Môžu si totiž nárokovať odpočítanie DPH za podmienok definovaných v § 49 – § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Mnohokrát však koluje mylná predstava, že podnikateľovi postačuje registrácia podľa § 7 alebo § 7a ZDPH na účely odpočítania dane.

Opak je však pravdou – v takomto prípade hovoríme o „osobe registrovanej pre DPH“, kedy nárok na odpočítanie DPH nevzniká. Ide len o registráciu pre daň z pohľadu cezhraničných transakcií v rámci EÚ, kedy sa daň odvádza (za zahraničného dodávateľa, ale nárok na odpočítanie dane z tzv. samozdanenia nevzniká). Platiteľom môže byť slovenský podnikateľ, len ak je registrovaný podľa § 4 zákona o DPH. V danom smere treba spomenúť aj špecifickú situáciu, keď firma, živnostník, musí platiť daň napr. pri prijatí cezhraničnej služby, hoci je v postavení neplatiteľa a nemá registráciu pre DPH. Povinnosť platiť daň odberateľom je definovaná v § 69 zákona o DPH.

V čase zverejnenia článku platia podmienky platné od 1. 1. 2023, pričom novela zákona o DPH týkajúca sa okrem iného i podmienok registrácie nebola schválená. V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať platnému právnemu stavu, keď v súlade s § 4 zákona o DPH rozlišujeme 3 typy registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty:

1. Povinná registrácia – zdaniteľná osoba musí podať žiadosť o registráciu pre DPH v zákonom stanovenej lehote po prekročení obratu 49 790 eur (§ 4 ods. 1 zákona o DPH).

2. Dobrovoľná registrácia – zdaniteľná osoba má možnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH (§ 4 ods. 2 zákona o DPH) aj pred dosiahnutím obratu.
   
   
3. Zákonná registrácia – zdaniteľná osoba má povinnosť oznámiť daňovému úradu v zákonom stanovenej lehote, že sa stala zo zákona platiteľom dane (§ 4 ods. 4 zákona o DPH).

Obsah:

1. Výhody a nevýhody registrácie pre DPH

2. Definícia zdaniteľnej osoby

2.1. Občan ako zdaniteľná osoba pri príležitostnom predaji nového dopravného prostriedku

2.2. Osoba vykonávajúca prípravnú činnosť

3. Postup pri dobrovoľnej registrácii

3.1. Rozhodnutie o registrácii

4. Oznámenie bankového účtu platiteľa po registrácii 

4.1 Vrátenie nadmerného odpočtu platiteľovi DPH na oznámený bankový účet

5. Ručenie za daň – riziko po registrácii na DPH z pohľadu odberateľa

1. Výhody a nevýhody registrácie pre DPH

Vzhľadom na špecifické zákonné princípy si musí každá zdaniteľná osoba zvážiť výhody a nevýhody dobrovoľnej registrácie podľa vlastnej pozície na trhu. Ak sa podnikateľ alebo firma stane platiteľom DPH v štandardnej situácii, uplatňuje odpočítanie dane a zároveň na výstupe má povinnosť odvádzať DPH pri dodaní tovarov a služieb v tuzemsku.

Výnimkou, kedy sa na vystavenej faktúre suma DPH u platiteľa dane neuvedie, je situácia, ak sa uplatňuje tuzemský prenos daňovej povinnosti na odberateľa (iného platiteľa) podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH, alebo ak sa dodáva tovar zo SR do EÚ alebo tretej krajiny, kedy je možné uplatniť oslobodenie podľa § 43, prípadne § 47 ZDPH. Toto oslobodenie však zakladá nárok na odpočítanie DPH. Jednoducho, znamená to, že nárok na odpočítanie z nakupovaných vstupov sa uplatní, ale na výstupe sa DPH nerieši – či už sa bavíme o oslobodení podľa § 43 – § 48 ZDPH, alebo o prenesení daňovej povinnosti v tuzemsku medzi dvomi platiteľmi DPH, napr. pri dodaní poľnohospodárskych plodín, železa a ocele, pri stavebných prácach, dodaní nehnuteľnosti po 5 rokoch od kolaudácie a pod. (už zmienený § 69 ods. 12 ZDPH).

Suma dane sa neodvádza na výstupe ani v prípade, ak sa napr. dodávajú IT služby, reklamné, poradenské alebo účtovné služby pre zahraničného partnera (dodanie služieb podľa § 15 ods. 1 ZDPH). Pri takýchto prípadoch vznikajú nadmerné odpočty, keďže DPH sa na výstupe neplatí. Je to značná výhoda, ale na druhej strane občas i dôvod na daňovú kontrolu.

Odpoveď na otázku, či sa firme, resp. podnikateľovi oplatí dobrovoľne registrovať za platiteľa DPH, pramení aj z toho, akú ekonomickú činnosť realizuje. Nárok na odpočítanie DPH je všeobecne zadefinovaný v § 49 – § 51 zákona o DPH. Predpokladom je, že podnikateľ vykonáva ekonomickú zdaniteľnú činnosť, čiže nedodáva plnenia oslobodené od dane podľa § 28 – § 42 zákona o DPH. Medzi oslobodené činnosti spadajú napr. poštovné, finančné, poisťovacie, vzdelávacie služby alebo sociálna pomoc a pod. Nie všetky oslobodené činnosti však vstupujú do obratu pre povinnú registráciu. V úvode príspevku sme si zadefinovali obrat, kde sa zarátajú aj nasledovné činnosti:

• § 37 – Poisťovacie služby
• § 38 – Dodanie a nájom nehnuteľností
• § 39 – Finančné služby

Ak sa v praxi realizujú tieto služby, nárok na odpočítanie DPH platiteľovi nevzniká, hoci sa zaregistruje. V takomto prípade musí podávať daňové priznanie – nulové, ak nevykáže žiadne transakcie, prípadne vyplní len riadok č. 13 v daňovom priznaní, kde sú uvedené dodávané tovary a služby s oslobodením od DPH. V takomto prípade platiteľ DPH, napr. registrovaný na základe dobrovoľnej registrácie, nárok na odpočítanie nemá a ešte je aj administratívne zaťažovaný podávaním mesačných (kvartálnych) daňových priznaní. Treba preto zvážiť pre a proti dobrovoľnej registrácie s ohľadom zámer, aký firma má do budúcnosti. Pretože v budúcnosti môže svoje portfólio činností aj rozšíriť.