ÚVOD
V súčasnosti je badateľný rozmach v oblasti ochrany spotrebiteľa, ako aj všetkých s tým súvisiacich inštitútov – práva spotrebiteľov, spotrebiteľská zmluva, spotrebiteľ, dodávateľ, neprijateľné obchodné podmienky, rozhodcovská zmluva, rozhodcovské konanie atď.
Uvedenej problematike sa Európske spoločenstvo, ako aj Európska únia venujú pomerne dlho. Otázke ochrany spotrebiteľa, neprijateľným obchodným podmienkam nebola pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie venovaná osobitná pozornosť. Zvrat nastal až po roku 2004. Táto zmena bola spôsobená najmä záväzkom a povinnosťou tak pristupujúcich, ako aj členských štátov o harmonizáciu ich právnych poriadkov s právom Európskej únie.
Nedôsledný prístup pri harmonizácii právnych poriadkov však prispel k vzniku nekoncepčných zmien vzbudzujúcich u spotrebiteľov otázku neistoty, pričom uvedený problém zaťažuje aj samotné orgány aplikujúce predpisy na ochranu práv spotrebiteľov.
Nutnosť poskytnutia zvýšenej ochrany práv spotrebiteľa tkvie vo fakticky nerovnom postavení spotrebiteľa vo vzťahu k dodávateľovi už od samotných predzmluvných rokovaní. Táto nerovnosť spočíva najmä v nedostatku informácií nielen o poskytovaných službách či tovaroch, ale aj o nevedomosti o svojich právach, ako aj povinnostiach dodávateľov.
Je prinajmenšom počudovania hodný fakt, aká nízka bola úroveň ochrany spotrebiteľa pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, a to aj napriek tomu, že práve spotrebiteľ je jedným z hnacích motorov ekonomiky.
1. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
1.1 Prečo k nemu vlastne došlo
Európsky parlament (v texte ďalej aj „EP“) prijal dňa 21. mája 2013 smernicu označenú ako „smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení sporov“, ktorej predmetom úpravy je zabezpečenie dosiahnutia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, ako aj prispenie k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Uvedené sa má dosiahnuť tým, že sa zabezpečí, aby spotrebitelia mohli na dobrovoľnom základe ...